Slávni domáci majstri - babráci z populárneho seriálu A je to tiež pracovali s tými najlepšími úmyslami, len to skrátka vždy nejako nevyšlo. Možno preto, lebo neboli úplne kompetentní na diela, ktoré sa pokúšali vytvárať.
Každý pozná veci, ktoré sa priečia logike, ktorú nazývame zdravým sedliackym rozumom. Jedným z dôvodov ich existencie býva - podobne ako v seriáli - nekompetencia. Nesystémovosť, lajdáctvo, to je vlastnosť, ktorú majú niektoré národy rozvinutejšiu. Panelákový balkón bez dverí, wc pre vozičkárov s dverami v metrovej výške či stĺp v strede cesty, to sú veci, ktoré sú vďačným objektom zábavy - samozrejme, pokiaľ ich nezažijeme, ale dostaneme e-mailom ako obrázky.
Iné čudá zasa vytvára svojská logika vecí a estetika. Keď si napríklad dá niekto na autoservis obrovskú repliku Sochy slobody, je to úmyselný akt, ale faktom zostáva, že je to vec, ktorá sa dá s pokojným svedomím nazvať čudnou. Nevkus je tiež dôležitým faktorom pri skúmaní absurdít tohto sveta, ktorý nie je práve najlogickejším miestom. Presviedčame sa o tom každý deň.
Niekomu sa však môžu minimálne netradičné veci páčiť.
Slávny stĺp v Seredi
V Seredi postavili kruhový objazd tak, že priamo do kruhového objazdu zaasfaltovali stĺp s telefónnym vedením. Ako keby to nestačilo, kábel z neho viedol cez bytovku tak, že visel dvadsaťpäť centimetrov pod stropom a vychádzal na druhej strane domu. Objazd aj stavba zatiaľ nie sú skolaudované, stĺp aj kábel už medzitým demontovali, ale už samotný postup bol originálny.
„Ten stĺp a kábel som neobjavil ja, ale bola to naša stránka, na ktorej bola kauza prvýkrát uverejnená. Samozrejme, vyvolalo to veľkú pozornosť, a nielen u nás v Seredi," hovorí Miloš Majko, vydavateľ internetových novín Sereď Online. Podnikateľ Majko je dušou reportér, behá po svete s batohom a fotoaparátmi, objektívmi, diktafónom, notebookom a všetkou technikou potrebnou na to, aby si návštevník stránky prečítal horúce novinky nielen o rodnom meste.
Slávny stĺp a nemenej slávny kábel bol, samozrejme, vďačný novinársky sólo kapor. „Videl som niečo, čo je podľa mňa absurdné a len sme na to poukázali. Investorom stavby nájomných domov, ku ktorým kruhový objazd patrí, je mesto. Takže sme sa, samozrejme, stretli s reakciami, že nie sme ,dobrí' obyvatelia Serede a naším hobby je mestu škodiť.
Dosť dôkladné provizórium
Logika sa pýta, kto môže zaasfaltovať stĺp v jazdnej dráhe. Mesto tvrdí, že to, samozrejme, nemysleli ako finálne riešenie, ale bolo to vraj jednoduchšie ako prekládka kábla, pretože stavenisko bolo neprístupné a preloženie by sa nedalo uskutočniť ešte pred tým, ako sa začalo stavať. Tak nechali stĺp tam, kde bol, a kábel obstavali bytovkou. Do kolaudácie mali vraj v úmysle dať všetko do poriadku. „Ak by to malo byť takto, prečo to potom robili tak komplikovane?" uvažuje Miloš Majko. „Asfalt bol potiahnutý až úplne k stĺpu. Keby ho plánovali vybrať, načo tá dôkladnosť? Chodím dosť po svete a je mi jasné, že chyby sa robia, ale potom je dôležité vedieť si ich aj priznať."
Nech sa bavia
Primátor Serede Vladimír Vranovič v celej údajnej kampani vidí nezmyselné útoky.
„Keď sme začali stavať nájomné byty, mali sme dve možnosti," hovorí. „Prvá možnosť bola zrušiť pôvodné vzdušné telefonické vedenie a nahradiť ho dočasným, pričom prekládka vyžaduje riadne stavebné konanie, vyžaduje si tisícky eur a dlhé mesiace vybavovania. Po ukončení telesa cesty, do ktorého sú zabudované všetky siete, sa potom uloží telefonická sieť. Dočasné vedenie sa zruší. Druhá možnosť bola zhodnotiť, či pôvodné vzdušné telefonické vedenie s jedným stĺpom na území stavby nie je prekážkou plynulosti stavby. Overiť, či vo výške sedem metrov nebude prekážkou. Ponechať ho počas celej výstavby funkčné iba s tým, že v jednej časti je dočasne umiestnené v stavbe a je v nej i ,svetoznámy' stĺp. Po dokončení telesa cesty ho uložiť do chráničky v telese cesty a odstrániť pôvodné vzdušné vedenie. Ušetria sa náklady i vybavovania povolení a čas, čo by si žiadalo dočasné vedenie. Pýtam sa súdneho čitateľa, ktoré riešenie by si vybral? Stavbári si vybrali druhé riešenie a ktosi nekompetentný sa snaží ich rozhodnutie spochybniť. Ja ho schvaľujem."
Zrejme len zhodou okolností sa stalo, že stĺp aj kábel odstránili hneď potom, čo sa prípad medializoval.
Amatérskemu elektrikárovi napadne hneď jedna otázka: je naozaj taký veľký problém predĺžiť obyčajný kábel tak, aby nemusel ísť cez novostavbu? Je taký problém vybrať alebo posunúť stĺp, nech sa môže kruhový objazd vybudovať v pokoji a mieri?
"Súhlasili sme s prekládkou tohto vedenia pod podmienkou, že nebude prerušená prevádzka a zákazníci pripojení týmto vedením budú môcť využívať služby našej spoločnosti bez výraznejšieho prerušenia. To si s ohľadom na harmonogram stavebných prác vyžadovalo urobiť tzv. dočasnú prekládku vzdušného vedenia na stĺpy mimo staveniska. Rozhodnutie o neuskutočnení tzv. dočasnej prekládky bolo plne v kompetencii mesta Sereď," znie vyjadrenie spoločnosti Slovak Telekom.
Škodca
Na prípad prvýkrát upozornil Ivan Sklenár, občan Serede, ktorý okolo inkriminovaného miesta chodieva do práce. Napísal o tom do Sereď Online. Zdôrazňuje, že s primátorom nemal nikdy žiaden problém.
„Ani môj príspevok nebol namierený proti nemu. Skôr si myslím, že v jeho prospech. Preto ma dosť prekvapilo, že sa dal obhajovať neobhájiteľné. Investor stavby je mesto Sereď. Má svojho plateného pracovníka na príslušnom odbore pre investície a výstavbu, má svojho plateného architekta, a navyše si ešte najalo odborný stavebný dozor. A nad tým celým tróni predsa primátor. Ten je v konečnom dôsledku zodpovedný za to, čo sa v meste deje. Veď predsa keď sa udeje niečo nepríjemné v nejakej fabrike, za prvým idú za riaditeľom, hoci on technologický proces priamo neriadi. Predsa som však nečakal, že mi zavolá primátor, pričom som si od neho vypočul, ako škodím mestu a ako som pre toto mesto nič neurobil. Ja však taký pocit, že som nič neurobil, nemám." Ivan Sklenár hovorí, ako sa angažuje vo veci revitalizácie Námestia slobody, pretože mu záleží na tom, ako bude Sereď v budúcnosti vyzerať.
Marián Jaslovský
Malá vodná elektráreň
Zaujímavú stavbu by sme našli v obci Necpaly pri Martine priamo na námestí.
Prvú malú vodnú elektráreň na Slovensku predstavili v Necpaloch v minulom roku, keď vyhrala v súťaži o inováciu Žilinského kraja 2008 v kategórii regionálny rozvoj.
Myšlienka vznikla podľa starostu obce Petra Majka pri prestavbe námestia, ktorým preteká miestny potok. Vedenie obce si zaumienilo využiť ho aj prakticky.
„Rozhodli sme sa postaviť vodnú elektráreň na mieste, kde kedysi stával mlyn," vysvetľuje starosta. Celú stavbu uskutočnili v historickom duchu a preto aj náhon je z dreva. Ten si po prvej zime vyžiadal malé opravy. „Kým je drevo zaliate vodou, nie je problém. Horšie sú suché zimy, ktoré nám drevený náhon poškodzujú," uviedol starosta.
Elektrárnička funguje na princípe vodného kolesového motora, ktorý chráni slovenský patent.
„Voda priteká k vodnému kolesu 180 metrov dlhým dreveným žľabom z potoka Necpalka. Z drevenej tlakovej šachty strieka voda na plechové lopatky kolesa. Tým kolesu odovzdáva celú svoju energiu, z ktorej sa cez prevod a generátor vyrába elektrina," vysvetlil princíp fungovania vodnej elektrárne jej konštruktér Vladislav Krížik z Martina.
„Elektráreň momentálne vyrába, len aby pršalo. V najbližších dňoch pripravujeme jej kolaudáciu," uviedol aktuálny stav okolo elektrárne Peter Majko.
Výstavba slovenskej rarity trvala tri roky a stála približne tri milióny, ktoré by sa mali podľa domácich vrátiť asi o šesť rokov. Malá výrobňa elektriny by mala ročne vyrobiť asi 160-tisíc kW. „Z energie budeme cez zimu vykurovať budovu obecného úradu, zdravotné stredisko a večer na elektrárničku napojíme aj verejné osvetlenie. Všetko ostatné, čo sa vyrobí navyše, odkúpia elektrárne," povedal Peter Majko.
Jana Kovalčíková
Dve ulice, jeden názov
Špecifikom Bratislavy sú dve ulice s rovnakým menom. V časti Starého Mesta neďaleko Bôrika nájdete hneď dve Údolné.
V skutočnosti však ide iba o jednu ulicu, jej začiatok a koniec, ktoré sa postupne spoja. Zdanlivo spolu nesúvisia, zatiaľ ich delí bývalá záhradkárska osada. Obyvatelia z dolného konca sa sťažujú, že k nim netrafia vodári, taxík či doručovateľská služba. Chaos môže zdržať i príchod záchranárov či hasičov. Poštu si niektorí radšej dávajú posielať na inú adresu. Slovenská pošta však tvrdí, že s doručovaním nie je problém ani v prípade rovnomenných ulíc v jednom meste.
„Dôležité je správne vypísať poštové smerové číslo," povedal hovorca spoločnosti Juraj Danielis. Čísla sa dajú vyhľadať na webe pošty. Hovorkyňa hasičov Silvia Jančovičová povedala, že volajúceho sa v takom prípade pýtajú na orientačné body. Ako však potvrdila hovorkyňa mestskej časti Alena Kopřivová, územný plán mesta ráta s prepojením oboch koncov Údolnej ulice. Rovnomenné ulice boli aj v Trnávke, kde názov Na križovatkách dostali až tri.
(dagu)
