BRATISLAVA. Za tri rokovacie dni, z ktorých iba jeden trval od rána do večera, totiž stihli prejsť 51 bodov z celkovo 99-bodového programu.
Ak sa však schôdza neskončí už v stredu 28. októbra, medzi rokovacie dni bude musieť predseda NR SR Pavol Paška vkliniť aj 43. mimoriadnu schôdzu venovanú opozičnému pokusu na odvolanie ministra výstavby a regionálneho rozvoja Igora Štefanova (nominant SNS). Práve v stredu totiž uplynie maximálny limit siedmich dní od podania podpisov potrebných na zvolanie mimoriadnej schôdze.
V rámci riadneho rokovania však možno okrem rozpočtu očakávať diskusiu aj pri už štvrtej verzii návrhu novely vysokoškolského zákona, ktorého osud bol ešte pred schvaľovaním programu nejasný. Minister školstva Ján Mikolaj (SNS) túto právnu normu z rokovania zákonodarného zboru opakovane sťahoval najmä pre výhrady zo strany koaličného partnera ĽS-HZDS. Tentoraz chce zariskovať a v programe ju ponechal aj napriek tomu, že hnutie Vladimíra Mečiara avizovalo, že návrh nepodporí. "Do parlamentných volieb je predsa len ešte viac ako pol roka a som presvedčený, že NR SR je schopná schvaľovať aj takéto pragmatické zákony, stojí mi to za to," uviedol šéf rezortu po stredajšom (21.10.) rokovaní vlády.
Predstaviteľom ĽS-HZDS sa napríklad nepozdáva, že po novom by mala o kategorizácii vysokých škôl (VŠ) rozhodovať vláda a nie NR SR ako doteraz. Mikolaj argumentuje, že kabinet v súčasnosti zadeľuje súkromné VŠ, a preto by mal rozhodovať aj o verejných. Hodnotenia, ktoré sú rozhodujúce v procese ich začleňovania do jednotlivých kategórií, totiž vypracúva Akreditačná komisia, a tá je poradným orgánom vlády.
Rozhodne sa aj o osude koalično-opozičného návrhu dvoch kandidátov na predsedov vyššieho územného celku. Pavol Frešo (SDKÚ-DS) a Miroslav Jureňa (ĽS-HZDS) žiadajú cez návrh novely stavebného zákona dosiahnuť stav, aby vybudovanie skládky v blízkosti domov bolo možné len po súhlase ich obyvateľov. Legislatívci pri predkladaní návrhu vytvorili spojenectvo s cieľom zvýšiť šancu prijatia právnej úpravy, ktorá je podľa nich určite prospešná pre ľudí. "Novela rieši to, aby úradníci svojvoľne nepovoľovali skládky proti vôli občanov," povedal Frešo, ktorý sa o pretlačenie návrhu novely stavebného zákona pokúša už tretíkrát.
Poslancov čaká aj definitívne hlasovanie o vládnom návrhu novely zákona o vysielaní a retransmisii, podľa ktorého má byť vysielanie internetových televízií od decembra pod zákonnou úpravou. Právna norma sa tak má po novom vzťahovať nielen na verejnoprávnych a súkromných vysielateľov, ako to bolo doteraz, ale aj na internetové televízie a tých, ktorí na webe poskytujú audiovizuálne mediálne služby na požiadanie. Túto úpravu si vyžiadala povinnosť Slovenska preniesť nariadenia z európskej smernice o audiovizuálnych mediálnych službách z decembra 2007 do svojej legislatívy. SR to musí stihnúť do 19. decembra tohto roka.
Rezort kultúry upozorňuje, že vynovený zákon sa má vzťahovať na vysielanie so zámerným časovým usporiadaním programu dostupného širokej verejnosti, a to s cieľom informovať, zabávať či vzdelávať. Vysielatelia cez internet nebudú musieť žiadať o licenciu, budú mať však voči Rade pre vysielanie a retransmisiu oznamovaciu povinnosť. Zároveň je zákon na týchto vysielateľov menej prísny než na ostatných, keď im napríklad neukladá povinnosť zabezpečiť objektívnosť, nestrannosť a pluralitu názorov.