BRATISLAVA. Stavba Trate mládeže z Hronskej Dúbravy do Banskej Štiavnice bola dokončená 28. októbra 1949. Do prevádzky ju slávnostne uviedli o dva dni neskôr - 30. októbra.
Pri spriemyselňovaní Slovenska a plnení úloh prvej päťročnice mali veľký význam aj stavby mládeže. Prvou bola práve Trať mládeže z Hronskej Dúbravy do Banskej Štiavnice. Železničná trať tu už existovala, pôvodne slúžila pre potreby štiavnických baní.
Šiesteho októbra 1943 za vojnovej Slovenskej republiky začali budovať novú trať, nahrádzajúcu úzkokoľajku s vozňami ťahanými lokálkou, legendárnou "Ančou". Stavebné práce sa dokončiť nepodarilo - prerušilo ich Slovenské národné povstanie a nemecká okupácia.
Čítajte reportáž: Po Trati mládeže uháňala storočná lokomotíva.
V povojnovom období napredovala stavba len veľmi pomaly. Ústredný Zväz slovenskej mládeže v roku 1947 navrhol, že trať dokončia mládežníci, preto táto rozsiahla brigádnická akcia dostala názov Trať mládeže.
Povojnová stavba Trate mládeže sa oficiálne začala 5. apríla 1948. Trať je vlastne typická horská železnica. Stavali ju v zložitých terénnych podmienkach, bolo potrebné vybudovať 49 železničných a 32 cestných objektov. Trať dlhá 20,3 km prekonáva výškový rozdiel 266 metrov. Na uvedenom úseku museli vybudovať 1200 m dlhý tunel, dva mosty, tri viadukty, železničné stanice v Kozelníku, Banskej Belej a v Banskej Štiavnici a zastávku v Banskom Studenci.
Stavba trate bola ukončená 28. októbra 1949 a o dva dni neskôr, 30. októbra, ju slávnostne otvorili.
Na výstavbe železničnej trate sa zúčastnilo v rokoch 1948 až 1949 viac než 47.000 brigádnikov z celej republiky, z toho okolo 1600 mladých ľudí zo zahraničia, najmä z Bulharska, Poľska a Francúzska.
Roku 1949 sa začala stavať Trať družby, v roku 1950 Priehrada mládeže pri Púchove. Najväčší rozmach stavieb mládeže bol v rokoch 1950-51, keď na nich pracovalo vyše 50.000 brigádnikov. Nadviazali na pracovné nasadenie z výstavby Trate mládeže v rokoch 1948-49. Komunistický režim po februári 1948 podporoval a propagoval tieto stavby mládeže, lebo mali dokazovať budovateľské nadšenie a oddanosť mladých ľudí veci socializmu a zároveň poslúžiť ako nástroj ovplyvňovania mládeže.
