BRATISLAVA. Vzdelávacie poukazy v oblasti neformálneho vzdelávania detí a mládeže by sa mohli využívať efektívnejšie. "Bolo by dobré rozšíriť činnosť, usmerňovať ju možno cez akcie, ktoré by učiteľov viac motivovali vyberať si práve programy, ktoré sa týkajú práce s mládežou," povedal dnes šéf rezortu školstva Ján Mikolaj (nominant SNS) na rokovaní Rady pre deti a mládež v Bratislave. Rada sa zaoberala aj návrhom koncepcie efektívnejšieho využívania vzdelávacích poukazov v oblasti neformálneho vzdelávania detí a mládeže.
Ako minister Mikolaj uviedol, súčasný mechanizmus síce funguje a sú naň relatívne dobré odozvy, neustále sa však objavujú kritické hlasy, ktoré žiadajú väčšiu orientáciu na činnosť mládeže. Preto je šéf rezortu školstva napriek tomu, že v súčasnosti systém "už beží", otvorený diskusii o jeho úprave.
Predsedníčka rady Jana Miháliková na margo vzdelávacích poukazov pre TASR priblížila, že v súčasnosti je systém nastavený tak, že každá škola dostáva tieto poukazy podľa počtu žiakov a má ich medzi školákov rozdistribuovať. "A oni to potom môžu dať buď škole, alebo niekde, kde mimo školy niečo robia," dodala. Zároveň pripomenula, že podľa ministra Mikolaja sú poukazy určené školám, mimoškolskej činnosti a "mali by minimálne zlepšiť vzťah učiteľov a žiakov aj v časti mimo vyučovania".
Okrem vzdelávacích poukazov sa Rada pre deti a mládež, ktorá je poradným orgánom ministra školstva SR, na svojom dnešnom rokovaní venovala aj otázke akreditácie špecializovaných činností v oblasti práce s mládežou. Ako pre TASR uviedla Miháliková, podľa zákona sa v práci s mládežou získavajú kompetencie významné pre deti a mládež, ktoré týmto procesom prejdú. "Ale aby boli uznané verejnosťou, zamestnávateľmi, školami atď., je nutné ich nejakým spôsobom odmerať a akreditovať," objasnila.
Účastníci rokovania dnes diskutovali aj o koncepcii informačných a poradenských činností z dielne Ministerstva školstva SR, štátnych inštitúcií zaoberajúcich sa prácou s mládežou a mládežníckych organizácií. Materiál podľa Mihálikovej upozorňuje na nedostatok informačných kontaktov či na nepripravenosť ľudí, ktorí pracujú s deťmi a mládežou v oblasti poskytovania informačných a poradenských služieb.
Ako ďalej pre TASR uviedla, poskytovať informačné a poradenské služby mládeži nie je vôbec jednoduché. "To nie je iba otázka posadiť ich za internet a nech si to samy nájdu," tvrdí Miháliková. Dodala, že okrem tých inštitúcií, ktoré sa zaoberajú informačnými a poradenskými činnosťami, by bolo dobré zapojiť do tejto oblasti aj občianske združenia, v ktorých je v súčasnosti veľa mladých ľudí. "Aby sa aj oni stali informačnými bodmi a zapojili sa tak do štátneho systému podpory informačných a poradenských služieb," doplnila. Ďalším z kanálov, kde sa dajú informácie pre deti a mládež posúvať, by mohli byť podľa nej aj žiacke školské rady.
