BRATISLAVA. Počet pamätných dní sa v slovenskom kalendári zatiaľ meniť nebude. Poslanci Národnej rady SR dnes už v prvom čítaní zamietli návrh novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z dielne Pavla Minárika (nezávislý). Zákonodarca svojou iniciatívou žiadal zavedenie ôsmich nových pamätných dní, no neuspel rovnako ako vo februári 2009.
Podľa jeho návrhu si Slováci mali okrem súčasných 16 pamätných dní 22. marca pripomínať výročie narodenia Mateja Bela, 12. mája založenie Trnavskej univerzity, 29. mája výročie založenia Academie Istropolitana a 25. júna korunováciu Márie Terézie za uhorskú kráľovnú v Bratislave. Odídenec z KDH tiež navrhoval za pamätný deň 11. august, kedy sme si mali pripomínať založenie Prešovského evanjelického kolégia, 16. augusta úmrtie Štefana I., prvého uhorského kráľa, 1. októbra založenie baníckej školy v Banskej Štiavnici a 3. októbra úmrtie Chatama Sofera.
Minárik je presvedčený, že štruktúra štátnych sviatkov, dní pracovného pokoja a pamätných dní, ako sú obsiahnuté v platnom zákone, obsahuje rozsiahlu historickú medzeru. "S výnimkou Dňa reformácie existuje v zákone takmer tisícročná medzera medzi sviatkom sv. Cyrila a Metoda a sviatkami spojenými s osobou Ľudovíta Štúra a národným obrodením v druhej polovici 19. storočia. Napriek existencii tejto historickej medzery v zákone, v slovenských dejinách žiadna podobná medzera či obdobie temna neexistuje," argumentoval. Naopak, predkladateľ sa domnieva, že v tomto období sa udiali početné historické udalosti, na ktoré môže a má byť slovenský občan právom hrdý.
Myslí si, že v čase, keď sa dejiny zneužívajú na vyostrovanie národnostných vášní, je vhodné, aby poslanci parlamentu ukázali, ako sú schopní vnímať seba a svoju minulosť. "Preto navrhujem doplniť zoznam pamätných dní o štyri významné historické osobnosti a štyri vysokoškolské vzdelávacie inštitúcie, ktoré sa viažu k slovenským dejinám a územiu dnešnej SR a ktoré potvrdzujú príslušnosť slovenského národa medzi kultúrne a západné európske národy," uvádza sa v dôvodovej správe. Spoločným menovateľom týchto navrhovaných nových pamätných dní má byť vzdelanosť, kultúrnosť a spätosť so Slovenskom napriek tomu, že každá z osobností má inú národnosť a každá zo škôl iného zakladateľa.
Minárik je presvedčený, že Matej Bel patril medzi najvýznamnejších európskych vedcov v 18. storočí v Európe. "Kráľovná Mária Terézia bola zase najvýznamnejšou panovníčkou, ktorá bola v rokoch 1563 až 1830 korunovaná v dnešnej Bratislave. Sv. Štefan I., prvý uhorský kráľ, je so Slovenskom rovnako úzko spätý. Predpokladá sa, že za života svojho otca Gejzu sídlil ako vojvoda na bratislavskom alebo nitrianskom hrade," uvádza Minárik.
Podľa jeho slov kráľ Štefan prijal kresťanstvo, založil uhorskú cirkevnú a štátnu organizáciu, zakotvil príslušnosť strednej Európy k Západu a Rímu a budoval Uhorsko ako mnohojazyčný tolerantný štátny zväzok. Chatam Sofer bol zase najvýznamnejším židovským učencom 19. storočia na svete, autorom viacerých kníh či hymnusov a v čase napoleonského ohrozenia Bratislavy riadil charitatívnu pomoc pre ľudí v núdzi.
Poslanec sa pri predstavovaní svojho návrhu posťažoval na spôsob práce parlamentu, ktorý je podľa jeho slov len mechanizmom na hlasovanie pričom absentuje diskusia. "Je ako budhistický modlitebný mlynček," vyhlásil. Minárik priznal, že svojím návrhom chcel otestovať poslancov "v čase napínania nacionalistických svalov".
Slovenská republika má aktuálne päť štátnych sviatkov, desať dní pracovného pokoja a 14 pamätných dní. Štátne sviatky sú zároveň dňami pracovného pokoja.
