BRATISLAVA. Dvaja najznámejší obvinení z kauzy kyselinári majú po utorku za brutálne vraždy definitívne doživotie. Taktika namietať sudcov za podpis petície Päť viet či spochybňovať legitimitu Špeciálneho súdu im na Najvyššom súde nepomohla. Už po dvoch dňoch verejného zasadnutia potvrdil Najvyšší súd rozsudok špeciálnych sudcov zo septembra 2007.
Rastislav Šitta si za vraždu šéfa kyselinárskeho gangu Františka Mikera vypočul doživotný rozsudok. Jozefa Kákonyho uznal súd tiež vinným, ale keďže si už doživotie odpykáva, ďalší trest mu neudelil. Kľúčovému svedkovi a „pomocníkovi" pri vraždách Petrovi Lomjanskému potvrdil 12-ročný trest.
Najvyšší súd uzavrel druhý z trojice prípadov kyselinárskeho gangu, ktorý obete rozpúšťal v kyseline sírovej. Aj v prípade Mikera telo obete chýba, ale podľa Najvyššieho súdu všetky dôkazy, že bol zavraždený, existujú.
Spochybnil aj tvrdenie obhajoby, že kyselinu sírovú využíval gang na legálne účely. „Všetci zo školy vieme, aké účinky má kyselina sírová. To, že slúžila na čistenie bazénov alebo kanalizácie, je absurdné," povedal predseda senátu Jozef Kandera.
Senát Najvyššieho súdu sa musel vyrovnať s tvrdením obžalovaných, že ich odsúdil nelegitímny súd. Odvolávali sa na nález Ústavného súdu z mája tohto roka, podľa ktorého bol Špeciálny súd zriadený v rozpore s ústavou.
Kandera ústavným sudcom vytkol, že hoci povedali, že právoplatné rozhodnutia Špeciálneho súdu sú nedotknuteľné, neuviedli, čo s tými neprávoplatnými, ako v tomto prípade. „Toto rozhodnutie má veľmi vážne dôsledky a pokiaľ nie je komplexné, potom to spôsobí takéto problémy. My však nie sme na to, aby sme ich riešili," uzavrel Kandera.
Právnik Radoslav Procházka, ktorý ústavnosť Špeciálneho súdu obhajoval pred ústavnými sudcami, hovorí, že ak by príslušný súd povolil obnovu konania vo veciach, v ktorých rozsudky Špeciálneho súdu nadobudli právoplatnosť ich potvrdením Najvyššieho súdu, tak by to nebolo ani v rozpore s ústavou, ani v rozpore so zákonom. V májovom náleze sa podľa neho dostávajú do sporu dva princípy. Zásada právnej istoty si vyžaduje, aby rozsudky ostali v platnosti, ale právo na spravodlivý súd vyžaduje, aby sa nariadila obnova konania. „Prednosť by mal mať spravodlivý súd," tvrdí Procházka.
