BRATISLAVA. Odhaduje sa, že mimo hraníc SR pôsobia viac ako dva milióny osôb slovenského pôvodu. Uplynulý rok nepriniesol výraznejšie zmeny v počtoch Slovákov žijúcich v zahraničí, avšak v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy sa Slováci začali vracať z niektorých krajín do vlasti. Uvádza sa to v správe o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorú dnes odobrili poslanci Národnej rady SR.
Slováci žijúci v zahraničí získali minulý rok na podporu svojich aktivít 1.327.757 eur (40 miliónov Sk). O dotácie v hodnote 4,135 milióna eur (124,573 milióna Sk) požiadali krajania z 27 štátov vrátane Svetového združenia Slovákov v zahraničí. Medzirezortná komisia odporučila prideliť financie z rozpočtu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ÚSŽZ) 536 z predložených 847 žiadostí.
Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch sa málo projektov týkalo záchrany kultúrneho dedičstva, dokumentov, archiválií, vedy a výskumu, spracovania dokumentácie či už spolkov, alebo písomných pozostalostí osobností. Tradične najväčší počet žiadostí predložili Slováci zo Srbska, Maďarska a Rumunska. Vysoké percento projektov, najmä z juhovýchodnej Európy, sa týkalo vydávania krajanských novín a časopisov. Finančne najnáročnejšie boli projekty na dobudovanie kultúrnych stánkov alebo rekonštrukciu už existujúcich priestorov.
Ministerstvo financií povolilo úradu prekročiť záväzné limity štátneho rozpočtu na rok 2008, a to na výstavbu a vybavenie nového Slovenského domu v Mlynkoch a na projekty slovenskej samosprávy v Mlynkoch o 358.494 eur (10,8 miliónov Sk). Na zabezpečenie ďalších rekonštrukčných prác na novopridelenej budove pre 21. školu s vyučovacím jazykom slovenským a Slovenské kultúrne centrum v Užhorode na Ukrajine išlo z rezervy predsedu vlády SR, rozpočtu ministerstiev školstva a zahraničných vecí 199.163 eur (šesť miliónov Sk).
Oproti roku 2007 vzrástol o 258 počet žiadateľov o vydanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Minulý rok sa na ÚSŽZ obrátilo s takouto požiadavkou 1355 ľudí. Úrad vyhotovil 1241 zmienených osvedčení, pričom najviac záujemcov pochádzalo zo Srbska, Ukrajiny, Rumunska, USA. Nasledovali Nemecko, Česko, Kanada, Izrael, Chorvátsko, Kirgizsko, Rusko, Švédsko, Francúzsko, v ojedinelých prípadoch prichádzali žiadosti tiež z Alžírska, Argentíny, Peru či Dánska.
Majiteľ osvedčenia nadobudne prechodný pobyt v SR a nemusí žiadať o povolenie na zamestnanie. Pri jeho vydávaní ÚSŽZ spolupracuje s Úradom hraničnej a cudzineckej polície ministerstva vnútra. Taktiež podľa požiadania poskytne údaje aj ďalším zložkám Policajného zboru SR, predovšetkým pri podozrení zo spáchania trestného činu. Niekedy žiadatelia pripoja doklady, ktoré nevykazujú znaky pravosti. Od roku 2007 sa zistilo, že v 25 prípadoch sa nachádzali falzifikáty dokladov o slovenskej národnosti. V súčasnosti sa preveruje 14 žiadostí.
