BRATISLAVA. Iba čisté politizovanie mohlo zabrániť tomu, aby Národná rada (NR) SR odobrila novelu Trestného zákona a zákona o priestupkoch, tvrdí poslanec za SDKÚ-DS a predkladateľ spomínaných návrhov Štefan Kužma (SDKÚ-DS).
"Som z toho sklamaný, lebo som hovoril aj s poslancami v kuloároch a všetci mi vyjadrujú podporu a potom odrazu toto," povedal dnes Kužma po hlasovaní parlamentu, pri ktorom poslanci jeho návrhy neposunuli do ďalšieho legislatívneho procesu. Ako ďalej uviedol, výsledok hlasovania sa dá vysvetliť iba tým, že poslanci "zjavne dostali zákaz hlasovať od svojich straníckych centrál".
Kužma tvrdí, že jeho návrhy sú o ľuďoch a pre ľudí, ktorých mal chrániť, preto si nevie predstaviť "čo iné ako čisté politizovanie" mohlo zabrániť ich podporiť.
"Mne nikto nehovoril, ako mám hlasovať. Ja viem, ako mám hlasovať a držím zásadu, že nepodporujem zákony, ktoré vydávajú jednotlivci len na to, aby sa zviditeľnili," reagoval na Kužmovo vyhlásenie poslanec NR SR Milan Urbáni (ĽS-HZDS).
Na margo návrhov z dielne opozičného poslanca poznamenal, že hoci každý z nich má v sebe aj niečo dobré, ide však iba o parciálne riešenie problému. "A ja potrebujem celkové riešenie," uzavrel Urbáni.
Kužma chcel prostredníctvom novelizácie zákona o priestupkoch znížiť hranicu zodpovednosti za priestupok z 15 na 14 rokov. Legislatívna úprava mala riešiť "naliehavý spoločenský problém rastu drobnej kriminality vo forme krádeží". Zároveň považoval za potrebné zosúladiť túto normu s Trestným zákonom.
Podľa poslanca súvisí potreba týchto zmien so skutočnosťou, že trestná zodpovednosť fyzickej osoby je v trestnom zákone stanovená vekovou hranicou 14 a v priestupkovom zákone 15 rokov. "Čím je vytvorená zákonná medzera, ktorá spôsobuje beztrestnosť páchateľa skutku, ktorý orgány činné v trestnom konaní vyhodnotia ako priestupok," tvrdí predkladateľ.
Ako uviedol, za nevyhnutné považuje zvýšiť ochranu poškodených, ktorí sú často pripravení nielen o peňažné či nepeňažné hodnoty, ale tiež utrpia duševnú traumu a pocit bezmocnosti, keďže páchateľ nebude pre zákonnú prekážku nikdy potrestaný. "V tomto zmysle má návrh novelizácie zákona zabezpečiť to, že legislatíva bude myslieť predovšetkým na obete drobných krádeží," objasnil Kužma.
Úpravou Trestného zákona, ktorú tiež poslanci dnes neposunuli do ďalšieho legislatívneho procesu, chcel Kužma riešiť problém rastu drobnej kriminality vo forme krádeží, pri ktorých je hodnota odcudzenej veci nižšia ako dnes platná hranica trestného činu.
Podľa predkladateľa mala byť každá krádež vo dvore, v záhrade alebo v obydlí trestným činom. "Dnes keď ukradnete tri kukurice na poli alebo v lese, tak je to trestný čin. Ak to isté urobíte v záhrade, je to len priestupok a ak je zlodej v hmotnej núdzi, tak je to nič," vysvetlil poslanec, ktorý svojím návrhom nadväzuje na tzv. farmársky zákon. Podľa tejto normy sú krádeže na poli alebo v lese posudzované ako trestný čin bez ohľadu na výšku škody.
Iné krádeže sa v prípade, ak výška škody nepresiahne 265 eur (7983 Sk), posudzujú len ako priestupok, ktorý obvykle rieši obvodný úrad pokutou. Ak je však páchateľ v hmotnej núdzi, pokuta sa nevymáha. Nastávajú prípady, keď sa nezamestnanému takto akumuluje viacero pokút, ktoré úrad nevymáha. Ak by sa však zamestnal, začne mu ich stŕhať z platu.
"Je to nastavené tak, že ešte motivujeme tých ľudí, aby si nehľadali zamestnanie," poznamenal Kužma, ktorý neskrýva, že svojou iniciatívou reaguje aj na problémy obyvateľov žijúcich v okolí rómskych osád na východnom Slovensku.
