BRATISLAVA. Začlenenie Rómov do spoločnosti by podľa štúdie "Straty z vylúčenia Rómov" obohatilo Slovensko o sedem až 11 percent hrubého domáceho produktu (HDP) ročne. Podľa jej autorov Antona a Ľubice Marcinčinovcov by to nebol dôsledok potenciálnych úspor sociálnych dávok, ale možnosť výrazného zvýšenia počtu zamestnanej pracovnej sily, čím by sa zároveň zvýšila tvorba HDP.
Štúdia predpokladá, že v roku 2030 budú Rómovia tvoriť desať percent populácie Slovenska a 16 percent populácie v produktívnom alebo školopovinnom veku.
"Ak budeme naďalej ignorovať Rómov, ich problémy a zaostalosť a nebudeme si uvedomovať, že celé naše regióny sú bytostne závislé od lokálnej pracovnej sily, od ich zamestnania, práce, spotreby, čiže v mnohých prípadoch od Rómov, tak potom na to nevyhnutne musíme doplácať," uviedol Marcinčin.
Objasnil, že demografická krivka Rómov je iná ako Nerómov, pričom upozornil, že pokiaľ nebudeme využívať ich talent, nadanie a pracovnú silu, tak sa Slovensko môže v roku 2020 zobudiť a zistiť, že v niektorých lokalitách na východe krajiny je väčšina Rómov nezamestnaných. "A že tam jednoducho neexistuje možnosť investovať, lebo nie je do čoho a do koho," zhrnul.
Štúdia poputuje k Čaplovičovi
Vznik štúdie iniciovala Nadácia otvorenej spoločnosti - Open Society Foundation, ktorá následne oslovila Antona Marcinčina vtedy ako nezávislého analytika Svetovej banky. Ten sa nedávno stal podpredsedom KDH. Ako pre TASR objasnila riaditeľka nadácie Alena Pániková, nápadom vytvoriť pohľad na straty z nezačleňovania Rómov do spoločnosti sa inšpirovali u svojich bulharských kolegov.
So štúdiou sa chce nadácia obrátiť aj na podpredsedu vlády pre menšiny, ako aj na vládneho splnomocnenca. Predostrieť ju tiež chce dotknutým rezortom či samosprávam.
Podľa odhadov žije na Slovensku asi 430.000 Rómov, z toho asi dve tretiny sú v produktívnom veku. Zo všetkých školopovinných detí na Slovensku je Rómov viac ako jedna sedmina. "Veľká časť Rómov je závislá od sociálneho systému.
Nízke vzdelanie a iná farba pleti majú za následok veľmi nízku zamestnanosť Rómov podľa odhadov len asi každý desiaty Róm v produktívnom veku pracuje a chudobu, ktorá sa prenáša z generácie na generáciu," uvádza sa v štúdii. Tá zároveň upozorňuje, že programy na pomoc Rómom neprinášajú očakávané výsledky a ich situácia sa zhoršuje.
Špeciálne školy by mali byť zrušené
Autori štúdie odporúčajú na riešenie situácie pripraviť zber etnicky členených štatistík a systém monitorovania a vyhodnocovania programov na pomoc Rómom. Za dôležité považujú i odstránenie jazykovej bariéry vo vzdelávaní.
Zrušené by podľa nich mali byť špeciálne školy, rómske deti by sa tak umiestňovali do bežných základných škôl, kde sa sociálne a jazykovo znevýhodneným deťom musí venovať náležitá pozornosť. "Len deti s veľmi ťažkými telesnými a duševnými poruchami môžu benefitovať z oddeleného vzdelávania od ostatných detí," pripomínajú Marcinčinovci.
Prispôsobiť by sa tiež mala aktívna politika trhu práce sociokultúrnym charakteristikám Rómov a potrebám trhu práce. Ako vyplýva zo štúdie, Rómovia, ktorí majú aspoň základné vzdelanie, by sa mali motivovať pozitívnou diskrimináciou.
