BRATISLAVA. Babysitting na Slovensku legálny nebude. Národná rada (NR) SR dnes totiž odmietla iniciatívu poslancov za SDKÚ-DS Tomáša Galbavého a Zoltána Horvátha, ktorí chceli zlegalizovaním tejto služby pomôcť rodinám s malými deťmi zlepšiť ich finančné zabezpečenie. Návrh zákona o vzájomnej rodičovskej pomoci však parlament nepustil do druhého čítania.
"Cieľom návrhu je umožniť, aby jedna časť rodičov, hlavne matiek, mohla ostať s deťmi doma až do dosiahnutia šiestich rokov bez toho, aby sa ekonomicky rodina zruinovala. Ďalej sa umožní druhej časti matiek nastúpiť do zamestnania s vedomím, že ich dieťa je v opatere, ktorá sa v maximálne možnej miere podobá na rodinnú starostlivosť, v skupine detí približne rovnakého veku, pričom náklady na takúto opateru sú ešte únosné," priblížil pred časom pre TASR Galbavý.
Ako ďalej uviedol, návrh reaguje na súčasný stav, keď je nedostatok miest v predškolských zariadeniach a špeciálne v jasliach. "Štátne jasle v mnohých prípadoch zanikli, existujú súkromné jasle a škôlky, ktoré sú ale drahé. Existuje ešte možnosť dať dieťa do opatery starým rodičom, alebo si nájsť "pani na stráženie" a platiť tiež dosť," dodal Galbavý s tým, že návrh tieto možnosti rozširuje o možnosť zveriť potomka do inej rodiny, kde sú deti v podobnom veku. "Teda do rodiny, kde je jeden z rodičov, najpravdepodobnejšie matka, na materskej dovolenke s vlastným dieťaťom, a to za jasne definovaných podmienok," poznamenal.
Galbavý chcel teda podľa vlastných slov zoficiálniť prax, ktorá tu už je. "Už teraz to beží. Matka si zoberie dve deti navyše napríklad od svojich známych do opatery a za nejakú úplatu sa o ne stará. Chcem to zlegalizovať, aby to malo zábezpeky a podmienky," vyhlásil pre TASR Galbavý.
Dodal, že na základe zákona, ktorý mal zaviesť inštitút vzájomnej rodičovskej pomoci, mala opatrovateľka dostať maximálne 25 percent z priemernej mzdy na jedno dieťa. "Prakticky to bude znamenať, že matka na materskej bude môcť získať prostriedky vo výške 75 percent priemernej mzdy," poznamenal Galbavý. Upozornil, že poskytovanie vzájomnej rodičovskej pomoci nemalo byť pre účely iných zákonov definované ako zárobková činnosť, preto sa tento príjem nemal rátať do daní a nebude mať vplyv na poskytovanie iných dávok.
Zároveň dodal, že v prípade legálneho babysittingu by malo ísť len o dočasné pôsobenie a nie o nejakú trvalú zárobkovú činnosť typu súkromných jaslí alebo minijaslí. A keďže nemalo ísť o predmet podnikania, nemal sa podľa Galbavého na ňu vyžadovať živnostenský list. Podmienkou na to, aby si mohli matky opatrovateľskou praxou legálne privyrábať, však bola povinnosť splniť niekoľko podmienok.
Poslanci v návrhu ďalej limitovali počet detí zverených do opatery. "Môžu byť maximálne tri. S vlastným dieťaťom teda bude matka opatrovať maximálne štyri deti," vysvetlil pre TASR Galbavý s tým, že podmienkou je aj poistenie opatrovateľky pre prípad, že sa zverenému dieťaťu niečo stane, alebo sa poškodia veci, ktoré má dieťa.
Všetky podmienky mali byť podľa predkladateľov predmetom zmluvy, ktorá sa o poskytovaní pomoci bude musieť spísať. "Opatrovateľ zároveň bude povinný viesť evidenciu o svojej činnosti," dodal Galbavý.
