Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka SME
BRATISLAVA. Spor o to, či má pri výstavbe skládky odpadov v tesnej blízkosti obydlí väčšie slovo investor, alebo mesto a jeho obyvatelia, sa po včerajšku opäť zamotal.
Prevádzkovateľ spornej pezinskej skládky Ján Man od stredy opäť zháňa partnerov, ktorí budú pár sto metrov od centra mesta voziť odpad. Napriek nevôli samosprávy i obyvateľov Pezinka.
So zavážaním skládky museli Manovci skončiť v máji po tom, ako rozhodnutie o povolení skládky Slovenskou inšpekciou životného prostredia vyhlásil za nezákonné Najvyšší súd a vec vrátil na nové konanie. Man v septembri rozhodnutie Najvyššieho súdu napadol na Ústavnom súde, rozsudok podľa neho obmedzil jeho vlastnícke práva.
Hľadá partnerov
Ústavný súd teraz rozhodol, že Manovu sťažnosť prijíma a zároveň odložil vykonateľnosť rozhodnutia Najvyššieho súdu, až kým definitívne nerozhodne, či neboli Manove práva porušené. Na rozhodnutie nemá lehotu. „Znamená to, že skládka má oddnes opäť povolenie na prevádzku, ktoré v máji zrušil Najvyšší súd,“ tvrdí Man. Skládku však napriek tomu zatiaľ zavážať nezačal.
„Skutkový stav je taký, že nemáme obchodného partnera, ktorý by na skládku vozil, pretože rozsudok Najvyššieho súdu spôsobil, že všetci obchodní partneri, s ktorými sme mali uzatvorenú zmluvu, od nej odstúpili,“ hovorí Man.
Nové zmluvy chce uzatvoriť čo najskôr, keďže „v dôsledku rozhodnutia Najvyššieho súdu je naša spoločnosť Ekologická skládka v takých existenčných problémoch, že jej hrozí bankrot“.
Pezinčania rozhodnutie čítajú inak
S Manovým výkladom uznesenia Ústavného súdu nesúhlasia pezinskí aktivisti. „Treba rozlišovať medzi právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozsudku. Rozhodnutie Ústavného súdu sa týka iba odkladu vykonateľnosti rozsudku Najvyššieho súdu, nie jeho právoplatnosti,“ tvrdí právnička iniciatívy Skládka nepatrí do mesta Zuzana Čaputová.
To podľa nej znamená, že Ústavný súd odložil účinky rozsudku Najvyššieho súdu, ktoré spočívajú v opätovnom konaní Inšpekcie životného prostredia o povoľovaní skládky. Aby v tej istej veci nerozhodovala inšpekcia aj Ústavný súd. „Neznamená to však možnosť zavážať skládku odpadom, keďže rozhodnutia o jej povolení sú právoplatne zrušené, a teda právny podklad na jej prevádzkovanie neexistuje,“ tvrdí Čaputová.
Hovorcovia Ústavného ani Najvyššieho súdu nechceli situáciu komentovať, keďže ide o „živú vec“. Podobne vicepremiér Dušan Čaplovič (Smer), ktorý v stredu ešte zastával aj funkciu ministra životného prostredia a ktorý sa pred časom vyjadril, že „zruší skládku odpadov v Pezinku“.
Ústavný právnik Radoslav Procházka sa prikláňa skôr k názoru prevádzkovateľov skládky. „Tým, že sa odložila vykonateľnosť rozhodnutia Najvyššieho súdu, ostáva rozhodnutie, ktoré Najvyšší súd zrušil, právoplatné a až do rozhodnutia vo veci samej sa môže podľa neho postupovať,“ myslí si.
Takýto postup Ústavného súdu však nepovažuje za šťastný. „Rozhodovanie súdu bude trvať prinajmenšom mesiace a za ten čas môžu zavážaním skládky vzniknúť nezvratné zmeny,“ upozorňuje.
Dočasný stav
V ľahkej pozícii nie sú ani mestá, obce alebo odpadové spoločnosti, ktoré by chceli smeti do Pezinku voziť. Ak Ústavný súd sťažnosť Mana napokon zamietne, rozhodnutie Najvyššieho súdu bude platiť a prevádzka skládky bude opäť nezákonná.
Kauza pezinskej skládky sa ťahá už dva a pol roka. Vtedy skládka napriek zákazu v územnom pláne mesta získala územné rozhodnutie od Krajského stavebného úradu v Bratislave. Na jeho čele v tom čase stál nominant Smeru Ján Man mladší.
