BRUSEL. Vo štvrtok to na summite Európskej únie v Bruseli povedal premiér Robert Fico.
Zdôraznil, že Slovensko sa Charty základných práv nikdy nevzdá. Žiadosť ČR o výnimku považuje za jej vnútornú vec a nevidí dôvod, prečo by schválenie takejto výnimky pre Prahu blokoval. "Zobrať ľuďom chartu nemá nič spoločné s dekrétmi. My chceme, aby ľudia na Slovensku chartu mali a aby sa mohli obrátiť na súd v Luxemburgu, ak budú ich práva porušené," povedal.
Fico chce kompromis
Slovensko sa podľa Fica teraz snaží o vyjadrenie v záveroch charty, ktoré bude hovoriť, že neexistuje žiaden právny vzťah medzi Chartou základných práv a Benešovymi dekrétmi. Dodal, že so Švédskom, ktoré v súčasnosti EÚ predsedá, už o tom slovenská strana intenzívne rokuje.
"Táto záverečná interpretácia bude formulovať jasný vzťah medzi takýmito rozhodnutiami z minulosti a chartou bez toho, aby sa Benešove dekréty doslova spomenuli," vyhlásil Fico s tým, že o konečnej formulácii ešte nie je rozhodnuté. "Ak sa nemáme čoho obávať, tak to v záveroch jasne povedzme," uzavrel.
Maďarsko je proti novej retifikácii
Maďarsko nebude súhlasiť s opätovným otvorením ratifikačného procesu Lisabonskej zmluvy, oznámil to vo štvrtok maďarský premiér Gordon Bajnai po stretnutí s kolegami z ostatných visegrádskych krajín (Poľska, Slovenska a Českej republiky) a Slovinska v Bruseli.
Česká republika je poslednou z 27 členských krajín únie, ktorá ešte nedokončila ratifikáciu reformnej zmluvy EÚ. Prezident Václav Klaus odmieta dokument podpísať pred vyjadrením ústavného súdu a okrem toho žiada pre Česko trvalú výnimku z Charty základných práv EÚ, ktorá je súčasťou Lisabonskej zmluvy. Výnimka má chrániť platnosť Benešovych dekrétov a zabránil tak ďalším majetkovým požiadavkám Nemcov odsunutých zo sudetskej oblasti po druhej svetovej vojne. Fico je presvedčený, že český prezident nechce chartu, pretože tá nemá nič spoločné s dekrétmi prezidenta Beneša.
