BRATISLAVA. Pasúce sa kone, labute na jazere a príjemný jesenný les. Nejde o opis národného parku na strednom či východnom Slovensku, ale o Chránenú krajinnú oblasť Dunajské luhy hneď za „bránami“ bratislavského Slovnaftu.
Práve cez ňu by mala viesť jedna z navrhovaných trás ropovodu, ktorý by mal spojiť bratislavský Slovnaft s viedenským Schwechatom. Stačí sa prejsť trasou, ktorú si vytýčili plánovači ropovodu. Pokiaľ ohrozenie vodných zdrojov je len v rovine teoretickej v prípade havárie, flóra aj fauna by boli výstavbou ohrozené reálne.
Kráľovstvo koní a jeleňov
„Je tu veľa jeleňov, srncov a diviakov,“ hovorí lesník, ktorý pracuje pri horárni Topoľové na okraji chránenej oblasti. Poľovníckymi posedmi je posiate celé územie. Dojem rušia iba vysoké komíny Slovnaftu. Trčia na horizonte z viacerých vyvýšených miest chránenej oblasti.
Najviditeľnejšie sú pri jazere, ktoré sa nachádza v miestnej časti Panský diel. V lete na ňom plávajú lekná, teraz je hladina posiata pestrofarebnými listami brestových dúbravín, ktorých je tu v kombináci s jaseňovotopoľovým lesom najviac. Ten je hlavne rajom pre poľovníkov.
Svedčia o tom mnohé horárne. Pri jednej z nich sú zlostné psy. Strážia malú budovu, staručkú ruská dodávku (podľa tabuľky na čelnom skle by mala slúžiť členom lesnej stráže) a voľne sa pasúce stádo koní. Neprekáža im, keď sa k nim priblížite na dosah.
Les je ľudoprázdny, počas niekoľkohodinovej prechádzky nikoho nestretávame. O to viac je tu zveri. Na spráchnivenej informačnej tabuli čítame, že tu žije Sokol myšiar, Ďateľ veľký či Slávik krovinový. Na rozmanitosť a výnimočnosť vtáctva upozorňujú tabuľky s nápisom Vtáčie územie európskeho významu.
Prípadná výstavba ropovodu by sa podľa riaditeľa Slovenskej ornitologickej spoločnosti Miroslava Demka dotkla predovšetkým vtákov.
V Dunajských luhoch nájdete labute, „pózujú“ neďaleko Biskupického ramena. Aj tadiaľ by podľa jednej z navrhovaných trás mal viesť ropovod. Zatiaľ nad nehybnou vodou poletujú veľké zelené vážky a v hlbinách sa schovávajú kapry. Aspoň tak o tom hovorí informačná tabuľka na lávke ponad rameno.
Petržalská strana
Zaujímavá je aj príroda na petržalskej strane Dunaja. Pri Jarovskom ramene je podobná príroda ako v Dunajskych luhoch. Jarovská bažantnica sa zasa nachádza len kúsok od rakúskeho Kitsee. Aj tadiaľ by viedla trasa ropovodu.
Pritom hneď na vstupe do bažantnice je upozornenie, že ide o chránené územie, na ktorom platí štvrtý stupeň ochrany.
„Ropovod chránenej oblasti určite nepomôže,“ hovorí Miroslav Blaženec z Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied. Pri jeho výstavbe sa musí vyrúbať dvadsať metrov široký pás stromov. „Výstavba ropovodu ovplyvní oblasť v páse širokom približne 25 metrov,“ vysvetľuje ochranár, ktorý dôverne pozná oblasť Dunajských luhov.
Varovania ochranárov
K výstavbe patria ťažké stavebné mechanizmy a hluk. „Tento vplyv je síce krátkodobý, avšak v chránenom území nie veľmi žiaduci,“ hovorí. Ochranár je skeptický aj k ochrannému pásu ropovodu.
„Pri nedostatočnom udržiavaní tohto pásu sa vytvoria podmienky na nástup inváznych a nepôvodných druhov rastlín, ktoré môžu postupne vytláčať domáce druhy, čo je v chránených územiach nežiaduce.“
Ropovody sekajú do lesov pásy
V ochrannom páse okolo trasy potrubia môže rásť iba tráva.
BRATISLAVA. Dvadsaťmetrový ochranný pás, na ktorom rastie tráva. Aj podľa toho sa dá spoznať trasa ropovodu zakopaného v zemi. Miestami, kadiaľ vedie, sa musia vyrúbať všetky stromy. Desať metrov napravo aj naľavo môže rásť iba tráva.
„Potrubie sa nachádza v hĺbke od poldruha metra po dva metre,“ vysvetľuje bývalý riaditeľ ropovodu Šahy Milan Hrnčírik. Ropovod sa snažia pri plánovaní viesť cez rovinatý terén a vyhnúť sa kopcom, tvrdí bývalý šéf ropovodu. V tom je Bratislava v okolí Slovnaftu ideálna.
Vodné toky nie sú pre ropovod výraznejší problém. „Malé rieky sa zvyknú prehradiť, veľké sa podkopú,“ hovorí Hrnčírik. Na jednej a druhej strane rieky sa vykopú šachty a spoja sa tunelom, cez ktorý vedie potrubie.
To je z ocele, na potrubí je dôkladná izolácia. Potrubie sa vkladá do ryhy do pieskového lôžka a pieskom sa i zasypáva. Na podchodoch riek sa potrubie zaťažuje betónovými blokmi, ktoré zabraňujú jeho „vyplávaniu“ a chránia ho pred poškodením prúdom vody. Ropa v ropovode tečie rýchlosťou 0,4 metra za sekundu.
Ropovod nespôsobuje žiadne vibrácie.
jkr
Romantika za Slovnaftom. FOTO SME – PETER ŽÁKOVIČ
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
