My vám zabezpečíme bývanie a zlepšíme služby, vy nás necháte na pokoji. Taká bola taktika komunistov po roku 1968.
BRATISLAVA. Komunisti sotva zažili krajšie časy ako v 70. rokoch minulého storočia. Ovplyvnili populačný vývoj.
Režimu, ktorý od roku 1969 stelesňoval generálny tajomník ÚV KSČ Gustáv Husák, bolo jasné, že obyčajných ľudí, často sklamaných z invázie vojsk Varšavskej zmluvy, si už nezíska prísľubom socialistickej budúcnosti. Zameral sa preto na zvýšenie ich životnej úrovne.
Rozbehla sa výstavba bytov, jaslí, škôlok, škôl, zdravotných stredísk, pribudlo spotrebného tovaru, ľudia sa dostali k pôžičkám, za ktoré sa dal kúpiť alebo zariadiť byt, a rástli aj dávky pre rodičov.
Ľudia na túto ponuku zareagovali. V roku 1974 sa v Československu narodilo 194-tisíc živých detí – najviac od roku 1948.
„Vo veku najvyššej plodnosti boli silné ročníky z druhej polovice 40. rokov a 50. rokov,“ pripomína vedúci Výskumného demografického centra Boris Vaňo.
Štát urobil veľké propopulačné opatrenia a ostatné zariadila spoločenská klíma – po roku 1968 sa „normalizovali“ pomery v strane i v rodinách. „Od druhej polovice 70. rokov však ani úsilie štátu, ani spoločenská klíma nedokázali zabrániť znižovaniu pôrodnosti.“
Do manželstva sa hrnuli Ako podporovali pôrodnosť 1970: predĺžila sa takzvaná ďalšia materská dovolenka (z jedného roku na dva) a zaviedol sa materský príspevok - patrí žene, ktorá odpracovala aspoň 270 dní, kým sa jej nenarodilo druhé dieťa; 1971: podpora pri narodení dieťaťa sa zvýšila z tisíc na dvetisíc korún, materský príspevok poskytovali do dvoch rokov dieťaťa a obmedzili sa možnosti interrupcie. 1973: veľkorysé pôžičky so štátnym príspevkom na byty i na ich zariadenie pre manželov do 30 rokov a s príjmom do päťtisíc korún. 1986: novelizácia interrupčného zákona znamenala zrušenie ponižujúcich interrupčných komisií a zavedenie bezplatných miniinterrupcií.
Federálny minister práce Michal Štanceľ o opatreniach v roku 1971 hovoril, že „sú práve v súčasnosti veľmi dôležité, ak uvážime, že rodiny zakladajú početne silné ročníky chlapcov a dievčat, ktorí sa narodili krátko po druhej svetovej vojne. To je tiež dôvodom, aby boli bez odkladu realizované“.
Karol Herda, praktický lekár v Lehote pod Vtáčnikom v okrese Prievidza, spomína, že v roku 1971 sa v jeho obvode, kde žilo štyritisíc ľudí, narodilo 96 detí. Dnes to je okolo 30.
„Mladí ľudia sa nebáli vstupovať do manželstva z obavy pred ekonomickou insolventnosťou.“ Pomerne silnou motiváciou bola možnosť získať samostatné bývanie. „Uprednostňované boli rodiny s deťmi, lehota čakania na byt však bola aj niekoľko rokov, v závislosti od miesta bydliska,“ hovorí sociologička Mária Strussová. V najväčšej nevýhode boli slobodní ľudia, nestraníci a vysokoškolsky vzdelaní.
Komunisti chceli veľa ľudí Vaňo tvrdí, že komunistický režim mal veľký záujem o silný populačný vývoj. Vysoké prírastky obyvateľstva a mladú vekovú štruktúru prezentoval ako „výdobytok socializmu“.
Vyhovovalo mu, že ľudia riešili praktické problémy a zaujímali sa o seba, sobášili sa a mali deti. Bola to istá forma spoločenskej zmluvy - za byty a výhodné pôžičky komunisti očakávali poslušnosť.
Z dnešného pohľadu sa brali veľmi mladí, priemerný vek prvorodičky bol iba 22 rokov. „Antikoncepčné možnosti boli skromné a pre ženy, ktoré ešte nerodili, takmer nedostupné. Sexuálna výchova takmer nijaká. Mnoho detí sa rodilo s vrodenými chybami,“ spomína Herda.
Tehotné ženy museli začať chodiť do „poradne pre gravidné“, aby mohli poberať materský príspevok.
Počet živonarodených na Slovensku začal klesať už v roku 1980 a nie malý podiel na tom majú interrupcie. Ženy v roku 1988 podstúpili 51-tisíc umelých potratov – detí sa vtedy narodilo 83-tisíc.
Dnes je antikoncepcia dostupná všetkým ženám a interrupciou sa končí čoraz menej tehotenstiev. Takzvané Husákove deti menia populačný vývoj. Rozhodujú sa inak ako generácie predchádzajúcich populačných vĺn.
Na nový byt sa čakalo roky
November 1989 sa odohral na pozadí rozsiahlych zmien v rozmiestnení spoločnosti.
BRATISLAVA. V 70. rokoch zmizlo z mapy Slovenska 366 obcí. Takzvanou strediskovou sústavou osídlenia komunisti začali napĺňať svoju predstavu o urbanizácii krajiny.
„Hlavným cieľom bolo zvýšiť podiel rastu mestského obyvateľstva na úkor vidieckeho a budovať priemysel,“ hovorí sociologička Mária Strussová. Výsledkom bolo masové sťahovanie mladých ľudí do veľkých miest a výstavba panelákov.
„Byt sa zháňal tak, ako sa komu podarilo, najčastejšie na základe známostí a často úplatku referentke (na národnom výbore) alebo falošných potvrdení od hygienika o nevyhovujúcich pomeroch – bolo potrebné predbehnúť sa v poradovníku,“ spomína učiteľka z Bratislavy. Hovorí o štátnych bytoch – ešte boli podnikové a družstevné.
„Vďaka manželovej podnikovej garsónke sme sa výmenou za väčší a doplatením dopracovali k rozumnejšej alternatíve pre štvorčlennú rodinu.“
Anna Mokrá z Prievidze bývala s manželom na internáte podnikového učňovského strediska päť rokov. V roku 1978 dostali od podniku byt. Na novostavbu museli čakať. Ale boli spokojní. „Byt bol trojizbový, velikánsky.“
Panelákové byty mali ústredné kúrenie, kúpeľňu s teplou vodou. „Na druhej strane chýbala občianska vybavenosť, chodníky, zeleň,“ tvrdí Strussová. Film Viery Chytilovej „Panelstory“ z roku 1979, ktorý verne zachytil bezútešnosť sídlisk, sa komunistom nepáčil.
V Petržalke sa v rokoch 1974 až 1985 postavilo 34tisíc bytov, počet jej obyvateľov tak prevýšil 100tisíc. Zo samotnej časti mesta sa stalo veľkomesto. Jozef Čavojec
Pôrodnosť znížili mestá
Reprodukčné správanie obyvateľstva sa začalo meniť dávno pred novembrom 1989.
BRATISLAVA. Tak mohutný babyboom, aký zažilo socialistické Československo v sedemdesiatych rokoch, sa odohral v neprirodzenom prostredí neslobodnej spoločnosti. „Účinnosť opatrení pred rokom 1989 bola podporená obdobím, keď neexistovali reálne alternatívy a možnosť voľby bola veľmi obmedzená,“ hovorí demograf Boris Vaňo o oficiálnej politike režimu.
V slobodnej spoločnosti sa ľudia správajú inak, čo potvrdili 90. roky - napríklad to, že sobáš i rodičovstvo sa odkladá na neskôr, majú menej detí a čoraz viac mimo manželstva.
K populačne slabším ročníkom však v 80. rokoch smerovalo už aj Československo. Sťahovanie mladých ľudí z vidieka do miest v 70. rokoch a ich primknutie k mestskému spôsobu života viedlo k zmenám v správaní. Napríklad, kým v roku 1974 pripadalo na jednu ženu 2,6 dieťaťa, v roku 1989 iba 2,1. Menej ako dve deti na ženu už znamená nízku úroveň plodnosti.
V meste sa - často aj pod ťarchou nevyhovujúcej veľkosti bytu a vďaka dostupnejšej antikoncepcii - rozširuje plánované rodičovstvo a presadzuje model jedného dieťaťa v rodine, maximálne dvoch. Okrem toho pribúda neúplných rodín. Rozvody boli už v 80. rokoch na dennom poriadku. Jozef Čavojec
Beata
Balogová
