BRATISLAVA. Sviatky sa stali komerčnejšie a ľudia menej dbajú o ich duchovný význam, povedala ČTK etnologička Margita Jágerová. Vence a sviečky aj tento rok znovu skrášlili hroby a pomníky na cintorínoch, ktoré sú počas roka pomerne málo navštevované.
"Dnes sa oveľa väčší dôraz kladie na materiálne prejavy, vizualizáciu a estetizáciu, duchovno je oproti minulým desaťročiam v úzadí," poznamenala Jágerová.
V minulosti vraj boli cintoríny najmä na dedinách veľmi jednoduché, hroby najmä na katolíckych cintorínoch boli označené drevenými krížmi, často aj bez mena a ďalších údajov. "To bolo také nenápadné, zarastené miesto trávou, kde sa bežne pásal dobytok. Ľudia sem tam prišli na cintorín, ale nevykonávali žiadne úpravy v tom zmysle, ako to poznáme my," tvrdila Jágerová.
Slováci kedysi síce dušičky tiež slávili, ale pokojnejšie a doma. "Skôr tá starostlivosť sa realizovala v domácom prostredí. Duše čakali. Pripravilo sa im občerstvenie, dala sa im voda, koláč, chlieb, pálenka sa im naliala," uviedla etnologička, ktorá pôsobí na nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa. Súčasťou sviatku bolo podľa nej ešte pred niekoľkými desaťročiami aj príprava špeciálneho pečiva pre chudobných. "Verilo sa, že chudoba má najbližšie k Bohu, teda aj do neba," doplnila.
Okázalejšie slávenie dušičiek sa vraj rozmohlo aj vďaka vyššej životnej úrovni v krajine. V minulosti rodiny pripravovali na hroby jednoduché vence z čečín a kvietky vyrábali z papiera a potom ich namáčali do vosku. Jágerová však upozornila, že najmä ľudia na vidieku boli odkázaní na svoju vlastnú výrobu.
Vzhľad cintorínov podľa odborníčky ovplyvňujú aj obchody. "Predháňajú sa predajcovia, čo predať, urobiť, čo nové vymyslieť," povedala.
Z poslancov má najsmutnejšie "dušičky" Dušan Jarjabek
Poslanci Národnej rady (NR) SR strávia Sviatok všetkých svätých a Pamiatku zosnulých väčšinou s rodinou na cestách po cintorínoch, kde ležia ich blízki. "Je to pre mňa nesmierne osobný sviatok, pretože mi pred týždňom zomrela mama," odpovedal na otázku TASR, čo budú sviatky znamenať pre neho, poslanec Dušan Jarjabek (Smer-SD).
"V tomto čase všetci intenzívnejšie spomíname na svojich najbližších. Tohto roku to bude ešte intenzívnejšie," poznamenal Jarjabek. Chvíle spomienok na rodičov strávi na hrobe svojho otca. "Pre maminu urnu si ešte len pôjdem," dodal.
Minister školstva Ján Mikolaj (nominant SNS) strávi sviatky na východe Slovenska. "Idem na východ, na hrob starým rodičom a otcovi," povedal. Cestovať sa chystá aj podpredseda SMK Miklós Duray. "Máme veľmi veľa mŕtvych v rodine, budeme veľa cestovať na hroby - aj v nedeľu (1. novembra), aj v pondelok (2. novembra)," povedal pre TASR.
Podpredsedníčka KDH Mária Sabolová poznamenala, že Sviatok všetkých svätých obsahuje aj pozitívny náboj, jednak duchovný, ale aj celkom praktický, pri stretávaní sa rodín. "Je to vždy príležitosť stretnúť aj širšiu rodinu. Pospomínať spolu v tichosti na pekné chvíle strávené s našimi zosnulými blízkymi, kým ešte boli medzi živými," povedala.
"Je to chvíľa, keď človek spomína na tých, čo nie sú medzi nami," povedal pre TASR Tomáš Galbavý (SDKÚ-DS), ktorý sa cez sviatky chystá cestovať do Nitry, Topoľčian a okolia. "Na hrob môjmu oteckovi a ďalším príbuzným," doplnil. Na otázku, či viac vníma náboženský, alebo osobný rozmer sviatku, Galbavý odpovedal: "Som kresťan - katolík, ale tento sviatok je predovšetkým spomienka na blízkych, ktorí nás opustili."
"Mám rada tú atmosféru, keď pri návrate domov vidím rozsvietené sviečky na cintorínoch. Je to pekný pohľad a spomienka," povedala pre TASR poslankyňa ĽS-HZDS Ľudmila Mušková. "Pre náš národ je to veľký sviatok, keď sa príbuzní stretávajú pri hroboch. Je to nostalgické, ale patrí to ku kultúre," povedala poslankyňa, ktorá sa tiež chystá vycestovať domov na hroby svojich príbuzných.
tasr
Uctievanie svätých siaha do druhého storočia po Kristovi
V kalendári Katolíckej cirkvi je dnes Sviatok všetkých svätých. Veriaci si počas bohoslužieb uctievajú svätých a prosia ich o príhovor u Boha.
História uctievania svätých siaha do 2. storočia po Kristovi. Išlo predovšetkým o mučeníkov. Úcta k nim sa preukazovala najmä v cirkevnej obci, kde sa nachádzal ich hrob. Neskôr sa k tomu pridala aj úcta k apoštolom, k Panne Márii a k vyznávačom.
Korene Sviatku všetkých svätých siahajú do 4. storočia. Na východe sa vtedy slávila pamiatka všetkých mučeníkov. Terajšia podoba sviatku sa začala formovať v 8. a 9. storočí vďaka pápežom Bonifácovi IV., Gregorovi III. a Gregorovi IV.
Deň oslavy Sviatku všetkých svätých je pre kresťanov dňom radosti a nádeje, pretože dúfajú, že aj oni dosiahnu stav, ktorý už prežívajú tí, ktorí sú v oslávenej Cirkvi.
V súčasnosti tento sviatok nezahŕňa iba oficiálne kanonizovaných svätých, ale všetkých, ktorí dosiahli nebeskú blaženosť. Na Slovensku je Sviatok všetkých svätých dňom pracovného pokoja.
tasr
