Prehliadka slovenských detských divadelníkov z MR sa uskutoční už
v sobotu
Budapešť 8. apríla (TASR) - Slovenský Komlóš bude v sobotu 13. apríla
tradične dejiskom stretnutia a prehliadky krajanských detských
divadelníkov z Maďarskej republiky.
Podujatie, ktoré organizuje Celoštátna slovenská samospráva
v spolupráci s miestnou slovenskou školou, miestnou slovenskou
samosprávou a Kultúrnym domom J.G. Tajovského, sa uskutoční už po
deviaty raz. Na scéne sa predstavia tentoraz žiaci z Békešskej Čaby,
Budapešti, Kestúca, Kétšopronu, Kirtu, Luciny, Mlynkov, Nového Mesta
pod Šiatrom, Sarvašu, Šápova a hostiteľského mesta.
Popri troch inscenáciách z vlaňajšej prehliadky - Červenej
Čiapočke, akú ešte nevideli, tajomných Panpulónoch a príbehu
nevšedných dievčat na nevšednom konkurze, sa diváci, prirodzene, môžu
tešiť aj na novinky.
Postavenie mimovládnych organizácií v SR je lepšie ako v Maďarsku
Helsinki 8. apríla (TASR) - Dedičstvo zamatovej revolúcie sa na
Slovensku asi najviac odráža v vzostupe mimovládnych organizácií,
napísal dnes fínsky denník Helsingin Sanomat.
"Hrozba oslabenia demokracie bola na Slovensku skutočná. To
mimoriadne energicky mobilizovalo občiansku spoločnosť," uviedol pre
denník politológ Grigorij Mesežnikov.
I podľa Emílie Sičákovej zo slovenskej pobočky organizácie
Transparency International, ktorá skúma vnímanie korupcie
v spoločnosti, je postavenie mimovládnych organizácií na Slovensku
lepšie ako - napríklad - v Maďarsku. Orbán nemá rád, keď sa Maďarsko
spomína v súvislosti s korupciou, a preto je jeho postoj k občianskym
organizáciám tohto typu chladný, tvrdí Sičáková.
"Správu o Maďarsku nakoniec napísal Brit," konštatuje Sičáková.
Vláda Mikuláša Dzurindu zaujala k občianskym organizáciám kladný
postoj. Podľa Sičákovej je však dôležité, aby sa prijaté zákony
i dodržovali. "Napríklad zákon o financovaní volebných kampaní
politických strán sa pri posledných voľbách nedodržiaval. Ale počas
jesenných volieb budú občianske organizácie monitorovať, čo sa deje,"
tvrdí Sičáková.
Britský premiér bude s českými politikmi diskutovať aj o Benešových
dekrétoch
Londýn 8. apríla (TASR) - Britský premiér Tony Blair dnes pricestuje
do Prahy na krátku pracovnú návštevu, prvú v Českej republike vo
funkcii ministerského predsedu. Hlavnými témami jeho rokovaní
s českými politikmi budú Benešove dekréty, európska integrácia
a bezpečnostná a hospodárska spolupráca. Tony Blair sa stretne aj
s českými veteránmi bojov o Britániu.
Benešove dekréty v ostatom čase vyvolávajú napätie
v česko-nemeckých a česko-maďarských vzťahoch. Témou odsunu Nemcov sa
v širšom európskom kontexte zaoberá aj renomovaný britský historik
profesor Norman Davies z londýnskej univerzity v článku, ktorý
uverejnil nedeľník Sunday Times.
Profesor upozorňuje, že pojem "etnické čistky" nie je vynálezom
90. rokov minulého storočia, i keď verejnosť si ho spája najmä
s vojnou v bývalej Juhoslávii. Podobné praktiky však siahajú aj
hlbšie do 20. storočia. Napríklad Stalin v tomto smere pravdepodobne
prevyšoval všetkých diktátorov 20. storočia, vrátane Hitlera. Davies
však nepochybuje o tom, že najrozsiahlejšia etnická čistka
v európskej histórii sa uskutočnila na konci druhej svetovej vojny
s plným súhlasom západných mocností.
Víťazné mocnosti sa na postupimskej konferencii, kde sa
rozhodlo o osude porazeného Nemecka, dohodli na pláne, ako odstrániť
nemecké obyvateľstvo z území Poľska, Maďarska, Rumunska
a Československa. Celkový počet vyhostených Nemcov je sporný,
približuje sa však číslu 16 miliónov.
Keďže sa o tejto téme verejne hovorí prvýkrát po 50 rokoch,
podľa profesora je nesmierne dôležité, aby tieto čistky neostali bez
povšimnutia. Samotným Nemcom vnútorné zábrany dlho bránili hovoriť
o tejto téme. Je to preto, že víťazné mocnosti v rámci svojho
"denacifikačného" a preškoľovacieho programu trvali na tom, že Nemci
si musia nielen uvedomiť svoj tichý súhlas s nacistickými zločinmi,
ale treba ich aj presvedčiť o správnosti konania spojencov.
Verejná diskusia o odsune bude mať určite politické následky.
Táto téma sa nedávno stala predmetom nezhody medzi Nemeckom a ČR.
V Poľsku sa zase obyvatelia bývalých nemeckých oblastí obávajú
o svoju pôdu. I keď sú tieto obavy z veľkej časti bezpredmetné,
určite poznačia záverečné etapy príprav Poľska, Maďarska a Česka na
vstup do Európskej únie.
Z jedného hľadiska však možno celú záležitosť po takmer 60
rokoch vnímať o niečo optimistickejšie: dva monštruózne režimy, ktoré
niesli hlavnú zodpovednosť za vojnové a povojnové útrapy Európy
-nacistické Nemecko a Sovietsky zväz - už neexistujú.
"Nemali by sme ale zabudnúť na zamotanú spleť vysídlenia
a zhabaného majetku, pretože zabudnúť by znamenalo takmer to isté ako
ospravedlniť. No azda už prišiel čas vysvetliť históriu, uvedomiť si
celý rozsah neprávostí, odpustiť tam, kde sa patrí, a pozrieť sa
v ústrety budúcnosti," uzatvára profesor Davies svoj článok pre
Sunday Times.
V Dolnom Rakúsku zadržali od štvrtka viac ako 100 narušiteľov štátnej
hranic
Viedeň 8. apríla (TASR) - Dolnorakúske orgány zadržali od štvrtkového
večera v okolí mesta Gmünd a v okresoch Gänserndorf, Bruck an der
Leitha, Mistelbach a Waidhofen an der Thaya celkove 112 utečencov
z 15 štátov.
Väčšinu z nich tvorili občania Afganistanu (31) a Arménska
(29). Medzi zadržanými bolo ďalej 11 Gruzíncov, desať Číňanov, po päť
občanov Azerbajdžanu a Bangladéša, štyria Čečenci, rovnaký počet
Iračanov a občanov Somálska, dvaja Pakistanci a dvaja občania
Moldavska, ako aj po jednom Etiópčanovi, Indovi, občanovi Litvy,
Nigérie a Ruska.
Orgány alpskej republiky už zadržaného ruského občana a Číňanov
vrátili na územie Českej republiky, kým občania afrických štátov
Etiópia a Nigéria putovali späť na Slovensko, vyplýva zo správy
rakúskej agentúry APA.
Podujatia festivalu Mediawave toho roku budú aj v Dunajskej Strede
a Komárne
Gyõr 8. apríla (TASR) - Dunajská Streda a Komárno budú jednými
z dejísk vybraných podujatí tohtoročného medzinárodného umeleckého
festivalu Mediawave, ktorého centrom bude tradične maďarský Györ.
Festivalová prehliadka, ktorej podstatnú časť budú tvoriť filmové
projekcie, sa uskutoční aj v ďalších maďarských mestách a mestečkách:
Kapuváre, Komárome, Rábapatone a Véneku, ako aj v rumunskej Kluži.
O podujatie v dňoch 25. apríla až 5. mája prejavili záujem
tvorcovia 1632 krátkych, stredometrážnych i celovečerných,
dokumentárnych, hraných i celovečerných filmov zo 70 krajín sveta.
Odborná porota vybrala z nich 80 do súťažnej a ďalších 90 do
mimosúťažnej sekcie.
O záujme umelcov svedčí, že popri tvorcoch z európskych
a severoamerických krajín sa na filmovú prehliadku prihlásili aj ich
kolegovia z Iránu, afrického štátu Mali, Nového Zélandu, či Taiwanu.
Rámec festivalu doplnia stovky ďalších programov, vrátane
koncertov, divadelných predstavení a výstav. Veľké očakávanie
predchádza vystúpeniu mongolských tanečníkov v Svätyni umení
- v györskej synagóge, či koncertu americkej bluesovej legendy
83-ročného Big Luckyho Cartera (27. apríla). O deň neskôr si prídu na
svoje stúpenci džezu, a to na koncerte americkej formácie Pharoah
Sanders Quartet. V posledný aprílový deň čaká na návštevníkov
festivalu koncert kolumbijského a mongolského orchestra.
V rámci festivalu sa uskutočnia dve vedecké konferencie - jedna
na tému voda a druhá na tému kino.
Laureátov podujatia vyhlásia slávnostne 4. mája v Györi.
Fíčer: Situácia východoeurópskych Rómov sa nezmenila ani v novom
miléniu
Plovdiv 8. apríla (TASR) - Život piatich miliónov východoeurópskych
Rómov obývajúcich územie od Bukurešti po Budapešť, od Plovdivu po
Prahu, je aj v novom miléniu rovnako neľahký ako v tom
predchádzajúcom. Uprostred narastajúceho pocitu biedy a zúfalstva
začínajú mať niektorí obavy, že korene začal zapúšťať nový konflikt.
V Rumunsku a Juhoslávii polícia Rómov pravidelne zneužíva
a zastrašuje, citovala tlačová agentúra AP výročnú správu
o dodržiavaní ľudských práv vo svete vypracovanú americkým
ministerstvom zahraničných vecí. Na Slovensku, v Česku a Chorvátsku
ultrapravicové gangy skinheadov rómsku menšinu, niekedy označovanú aj
ako Cigáni, pravidelne terorizujú. Na celom východe až polovica
rómskych detí nikdy nenavštevovala školu, alebo musí chodiť do
zariadení pre mentálne zaostalých, uvádza skupina Save the Children.
"Nikto pre Rómov nič nerobí, a to musí skončiť," vyhlásila
Antonina Želiazkovová, vedúca Centra pre menšiny a medzikultúrne
vzťahy v bulharskej Sofii. V tejto postkomunistickej krajine sa
nedokážu zhodnúť ani na presnom počte Rómov, nieto na pomoci pre
nich. Oficiálne žije v Bulharsku 350.000 Rómov, mnohí sa však pri
sčítaní ľudu označili za Turkov, takže ich reálny počet sa odhaduje
na 650.000, čo je asi osem percent bulharskej populácie.
Z 240 kresiel v bulharskom parlamente obsadili Rómovia len dve.
Deväť z desiatich Rómov je bez práce. Mnohí ich obviňujú z lenivosti
- Rómovia zasa tvrdia, že ich nikto nechce zamestnať. "Hneď, ako
uvidia, že o miesto sa uchádza Róm, nechcú s vami ani len hovoriť,"
povedal pre AP nezamestnaný 32-ročný Krum Michajlov, vyučený kuchár,
ktorý sa už uchádzal o prácu v mnohých reštauráciách.
Život mnohých Rómov sa dramaticky zmenil v roku 1992, keď
v Bulharsku začal platiť reštitučný zákon. Rómovia museli opustiť
svoje skromné príbytky a prišli o prácu na poľnohospodárskych
družstvách, kde ich ženy mali prístup aj k prenatálnej starostlivosti
a ich deti chodili do školy - dostávali tam teplú stravu a mnohé
vychodili najmenej osem tried.
V roku 1995 bolo negramotných deväť percent Rómov, v súčasnosti
je ich počet dvojnásobný. Klesla aj ich priemerná dĺžka života:
priemerný Bulhar žije 69 rokov, Róm len 55.
Mnoho Rómov si zakladá veľké rodiny, v ktorých žije bežne desať
až 20 členov. Tvrdia, že sú v začarovanom kruhu: kvôli
nezamestnanosti si údajne nemôžu dovoliť poslať deti do škôl a tie
zas bez vzdelania prácu nezískajú. Niektorí riešia neutešenú situáciu
žobraním a preberaním odpadkov.
Anton Karagiozov, riaditeľ rómskej nadácia v Stolipinove,
okrajovej štvrti Plovdivu, varoval, že ak sa súčasné podmienky
nezlepšia, o "desať až 15 rokov dôjde ku katastrofe".
Armáda SR čelí pri nákupoch dielov v Rusku vážnym problémom
Moskva 8. apríla (TASR) - Ministerstvo obrany SR má záujem o nákup
ruskej munície a náhradných dielov pre slovenské bojové stíhačky
Mig-29, vrtuľníky a rádiolokátory ruskej, respektíve sovietskej
výroby v rámci deblokácie ruského dlhu voči Slovensku. Nákupy MO SR
v rámci deblokácií ale v roku s 2001 zápasili s takými problémami, že
ruská strana v rámci deblokácií nedodala slovenskej armáde tovar ani
za jeden dolár. Pre TASR to v Moskve povedal štátny tajomník
ministerstva obrany SR Jozef Pivarči, ktorý je členom slovenskej
delegácie na 10. zasadnutí Medzivládnej komisie pre
obchodno-hospodársku, vedecko-technickú a kultúrnu spoluprácu medzi
SR a Ruskou federáciou.
V roku 2001 bola v rámci deblokácií pre MO SR vyčlenená suma
4,6 milióna USD na nákup vojenskej techniky a náhradných dielov.
V rámci deblokácií sa ale nepodarilo vyčerpať ani jeden dolár.
"Požiadavky zo slovenskej strany odišli niekoľkokrát. Ruskou
stranou neboli dodávky splnené," konštatoval pre TASR Pivarči. Dôvody
boli na strane ruských výrobcov a v oblasti nepripravenosti ruskej
strany. "V žiadnom prípade to nebolo spôsobené nečinnosťou
ministerstva obrany a jeho nákupných orgánov. Všetky tieto obchody,
ktoré ako formu platenia využívajú ruský dlh, sú veľmi komplikované
a zložité hlavne na ruskej strane," vysvetlil.
Okrem dlhodobo pripravovaných nákupov v rámci schválených
deblokácií na rok 2002 chce slovenská strana rokovať aj o mimoriadnom
nákupe vojenského materiálu a dielov za 56 miliónov USD nad rámec
dohodnutých deblokácií ruského dlhu. Predbežnú politickú dohodu
o navýšení deblokovanej sumy nad rámec dohody pre rok 2002 dosiahol
v Moskve prezident SR Rudolf Schuster na schôdzke s ruským
prezidentom Vladimirom Putinom 19. marca počas nedávnej pracovnej
návštevy v Moskve.
"Zatiaľ nemáme konkrétnu predstavu položenú na papier ani
z jednej ani z druhej strany," poznamenal pre TASR štátny tajomník
Pivarči. "Zatiaľ ani pán prezident Schuster nepriniesol písomné
výsledky, ktoré by boli záväzné pre ruskú stranu na odpísanie dlhu.
Počas rokovania tejto (medzivládnej) komisie z mojej strany sa budem
vzhľadom na potrebu ozbrojených síl SR snažiť získať jasnejšiu
odpoveď, akým spôsobom, akým smerom a hlavne kedy a či vôbec bude
možné tieto peniaze na tento účel použiť," dodal Pivarči pre TASR.
Šéfka rakúskej diplomacie chce venovať viac pozornosti podunajskej
spolupráci
Viedeň 8. apríla (TASR) - Po politických zmenách v Juhoslávii
jestvuje historická šanca nielen obnoviť prerušenú spoluprácu
v podunajskom regióne, ale ju aj zintenzívniť. Na tlačovej
konferencii vo Viedni to dnes vyhlásila šéfka rakúskej diplomacie
Benita Ferrerová-Waldnerová.
Podľa vlastných slov chce teraz venovať viac pozornosti práve
spolupráci podunajských štátov.
Ferrerová-Waldnerová pripomenula vlaňajšiu jarnú iniciatívu, ku
ktorej sa medzičasom pripojili aj Európska komisia a Pakt pre
stabilitu v juhovýchodnej Európe. V súvislosti s Kooperáciou
v dunajskej oblasti nejde v žiadnom prípade o vytvorenie novej
inštitúcie, ale o definovanie cieľov a rozvoj programov, ktorých
realizácia by sa preniesla - ak to dovolia možnosti - na jestvujúce
subjekty. Slovensko figuruje medzi krajinami, ktoré alpská republika
prizvala k spolupráci, ďalšími prizvanými sú Bosna a Hercegovina,
Bulharsko, Česko, Chorvátsko, Juhoslávia, Maďarsko, Moldavsko,
Nemecko, Rumunsko, Slovinsko a Ukrajina.
Ťažisko kooperácie v podunajskej oblasti by malo spočívať
v hospodárskej sfére, v turistike, v oblasti dopravy a riečnej
plavby, ako aj v sfére ekológie a kultúrnej výmeny.
Rakúsko sa chce osobitne sústrediť na dopravnú problematiku.
Spolková ministerka pozvala šéfov diplomacií podunajských
štátov na 27. mája do Viedne, aby spoločne s komisárom EÚ Chrisom
Pattenom a koordinátorom Paktu stability Erhardom Busekom oficiálne
odštartovali kooperáciu.
Rakúsko sa chce v tejto súvislosti osobitne sústrediť na
dopravnú problematiku. Dunaj totiž nepovažuje iba za príkladnú
ilustráciu myšlienky zjednotenej Európy - pestrosť v celku, ale aj za
významný dopravný koridor starého kontinentu.
Benita Ferrerová-Waldnerová dnes potvrdila, že rozšírenie EÚ
zostáva najvyššou prioritou, historickou šancou zjednotiť strednú
Európu ako životný a hospodársky priestor. Európa nepotrebuje umelé
hranice, ostnaté drôty a mínové polia, ktoré sú symbolmi niekdajších
totalitných režimov, podčiarkla rakúska ministerka.
Slovenský veľvyslanec v Kostarike odovzdal poverovacie listiny
San José 8. apríla (TASR) - Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec
Slovenskej republiky v Kostarickej republike so sídlom v Mexiku
Branislav Hitka odovzdal dňa 3. apríla v San José poverovacie listiny
prezidentovi Kostarickej republiky Miguelovi Ángelovi Rodriguezovi
Echeverriovi.
Tlačovú agentúru SR o tom dnes informoval Tlačový a komunikačný
odbor Ministerstva zahraničných vecí SR v Bratislave.
Rokovania o nadlimitných deblokáciách pre slovenskú armádu budú
pokračovať
Moskva 8. apríla (TASR) - Minister hospodárstva SR Ľubomír Harach
verí, že ruská a slovenská strana sa dohodnú na mechanizmoch
nadlimitnej deblokácie ruského dlhu vo výške 56 miliónov dolárov, za
ktoré by sa mohli pre slovenské lietadlá Mig-29 nakúpiť v Rusku
súčiastky.
Minister Harach to dnes povedal v Moskve, kde sa ako
spolupredseda zúčastňuje na desiatom zasadnutí Medzivládnej komisie
pre obchodno-hospodársku, vedecko-technickú a kultúrnu spoluprácu
medzi SR a Ruskom.
"Tento projekt by sa dal spoločne realizovať," povedal minister
Harach pre TASR s tým, že ide o predbežnú zhodu členov príslušnej
pracovnej komisie. "Ešte v priebehu tohto mesiaca a najmä v priebehu
mája budú ďalšie rokovania, ktoré by mali celý projekt už aj detailne
- v jeho vecnej štruktúre a finančnom zabezpečení - uzavrieť," dodal.
Okrem nákupu súčiastok pre vojenské stíhačky Armády SR
z prostriedkov deblokovaných nad dohodnutý limit pre rok 2002 dnes
v Moskve prebiehali konzultácie armádnych expertov o deblokáciách pre
potreby slovenskej armády v rámci dohodnutého limitu na tento rok.
Podľa informácií TASR došlo v Moskve k určitému prelomu a aj ruská
strana deklarovala pripravenosť projekty realizovať.
Nákupy MO SR v rámci deblokácií v roku 2001 zápasili s vážnymi
problémami, v dôsledku ktorých ruská strana v rámci deblokácií
nedodala slovenskej armáde tovar žiaden tovar. V roku 2001 pritom
bola v rámci deblokácií pre MO SR na nákup vojenskej techniky
a náhradných dielov vyčlenená suma 4,6 milióna dolárov.
Ako pre TASR v Moskve povedal štátny tajomník ministerstva
obrany Jozef Pivarči, ktorý je členom slovenskej delegácie na
zasadnutí medzivládnej komisie, "požiadavky zo slovenskej strany
odišli niekoľkokrát. Ruskou stranou neboli dodávky splnené.
"V žiadnom prípade to nebolo spôsobené nečinnosťou ministerstva
obrany a jeho nákupných orgánov. Všetky tieto obchody, ktoré ako
formu platenia využívajú ruský dlh, sú veľmi komplikované a zložité
predovšetkým na ruskej strane," vysvetlil štátny tajomník rezortu
obrany.
Predbežnú politickú dohodu o navýšení deblokovanej sumy nad
rámec dohody pre rok 2002 dosiahol v Moskve prezident SR Rudolf
Schuster na schôdzke s ruským prezidentom Vladimirom Putinom počas
svojej nedávnej pracovnej návštevy v Moskve 19. marca. Dohoda však
nemá písomnú podobu.
"Zatiaľ nemáme konkrétnu predstavu položenú na papier ani
z jednej ani z druhej strany," poznamenal pred rokovaniami Pivarči.
"Zatiaľ ani pán prezident Schuster nepriniesol písomné výsledky,
ktoré by boli záväzné pre ruskú stranu na odpísanie dlhu. Počas
rokovania tejto (medzivládnej) komisie z mojej strany sa budem
vzhľadom na potrebu ozbrojených síl SR snažiť získať jasnejšiu
odpoveď, akým spôsobom, akým smerom a hlavne kedy a či vôbec bude
možné tieto peniaze na tento účel použiť," dodal.
George W. Bush sa 7. júna stretne s Rudolfom Schusterom
Washington 8. apríla (TASR) - Americký prezident George W. Bush sa
stretne s prezidentom SR Rudolfom Schusterom vo Washingtone 7. júna.
Oznámil to dnes Biely dom.
"Slovensko sa usiluje o vstup do euroatlantických inštitúcií
a podniklo významné kroky na reformu armády, privatizáciu
hospodárstva a posilnenie demokratických inštitúcií," oznámil hovorca
Bieleho domu Ari Fleischer.
Ako hovorca dodal, stretnutie medzi oboma hlavami štátov
posilní dôležitosť demokratických hodnôt a princípov euroatlantického
spoločenstva.
Schustera dnes o prijatí informoval mimoriadny a splnomocnený
veľvyslanec USA v SR Ronald Weiser. Podľa jeho slov je prijatie
slovenského prezidenta u najvyššieho predstaviteľa USA prejavom
rešpektu voči SR, pričom poznamenal, že takéto stretnutia Busha
s hlavami iných štátov nie sú obvyklé.
Návšteva bude mať podľa Schustera veľký význam pre SR. Bude
môcť osobne informovať Busha o situácii na Slovensku, o príprave SR
na vstup do NATO a "určitú garanciu určite dám aj pokiaľ ide
o povolebný vývoj". Schuster chce v rámci prijatia pozvať Busha na
Slovensko.
Prvým slovenským politikom, ktorého prijal súčasný americký
prezident, bol premiér Mikuláš Dzurinda. Bush sa s nim stretol vlani
7. júna, teda v rovnaký deň, na ktorý je naplánovaná aj Schusterova
návšteva.
