BRATISLAVA. Na trojdňovú oficiálnu návštevu Slovenska dnes pricestoval prezident Tureckej republiky Abdullah Gül s manželkou Hayrünnisou Gül. Návšteva tureckej hlavy štátu predstavuje oživenie bilaterálnych kontaktov na najvyššej úrovni.
Predmetom rokovania oboch najvyšších predstaviteľov bude predovšetkým ekonomická dimenzia bilaterálnych vzťahov. Slovenská strana uvítala nedávne ratifikovanie Dohody o hospodárskej spolupráci a Zmluvy o podpore a vzájomnej ochrane investícií.
Bilaterálne obchodné kontakty mali až do vypuknutia ekonomickej krízy veľmi priaznivý trend. V rokoch 2003 až 2007 nastal až štvornásobný nárast nášho obratu. V roku 2008 Slovensko zaznamenalo jeho ďalší nárast, čím sa priblížil takmer k sume jednej miliardy eur (30,126 miliardy Sk).
Čítajte exkluzívny rozhovor tureckého prezidenta pre denník SME.
Pre Slovenskú republiku, ktorá je závislá na exporte, je dôležité, že dlhodobo dosahuje v obchodnej spolupráci s Tureckom aktívne saldo, ktoré v roku 2008, v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúplo o 66 percent. Slovenský export do Turecka v roku 2008 predstavoval 1,3 percenta z celkového vývozu Slovenska.
Rokovania oboch prezidentov sa preto dotknú záujmových oblastí Slovenska v Turecku, medzi ktoré patrí predovšetkým záujem o účasť firiem zo Slovenska na energetických projektoch v Turecku. Témou rozhovoru budú aj otázky energetickej bezpečnosti, diverzifikácie zdrojov plynu a jeho dopravných ciest, ako aj problematika cestovného ruchu a spolupráce v oblasti vzdelávania a kultúry.
V politickej rovine bude dôležitou témou otázka rozširovania Európskej únie a záujem Turecka o členstvo v EÚ, ďalej otázka Lisabonskej zmluvy a nie menej dôležitá téma novej strategickej koncepcie NATO, ako aj spolupráca v OSN a ďalších nadnárodných inštitúciách.
Súčasťou programu oficiálnej návštevy tureckého prezidenta na Slovensku je aj účasť oboch hláv štátov na ekonomickom fóre, ktoré sa uskutoční 2. novembra v hoteli SAS Radisson Carlton.
Turecký hosť odcestuje do vlasti 3. novembra 2009.
Profil prezidenta Tureckej republiky Abdullaha Güla
Abdullah Gül sa 28. augusta 2007 zvolením za prezidenta krajiny dočkal politickej rehabilitácie. Nový turecký prezident ešte v ten deň zložil v parlamente prísahu a oficiálne sa ujal úradu na 7-ročné obdobie.
Vďaka víťazstvu sa Gül stal prvou hlavou štátu z islamského politického prostredia, hoci Turecko je krajina so silnými sekularistickými princípmi. Gülova proislamská minulosť vyvolávala u opozície obavy, že po svojom zvolení ohrozí sekulárny systém štátu. Prezident má právomoc vetovať zákony a Gül nedokázal zmierniť obavy sekularistov, že podpisom schváli akýkoľvek zákon predložený vládou premiéra Recepa Tayyipa Erdogana, jeho blízkeho spojenca, a nebude zohľadňovať oddelenie náboženstva od politiky. Navyše, Gülova manželka nosí na hlave pokrývku typickú pre moslimky, ktorá je však zakázaná vo vládnych úradoch a v školách. Nosenie islamského odevu je v Turecku obmedzené od 30. rokov minulého storočia, keď prvý prezident krajiny Mustafa Kemal Atatürk zaviedol sekularizmus a reformy v štýle Západu.
Bývalý minister zahraničných vecí Turecka Abdullah Gül v treťom kole voľby prezidenta v parlamente získal potrebnú nadpolovičnú väčšinu hlasov, keď za neho hlasovalo 339 poslancov v 550-člennom zákonodarnom zbore.
V prvých dvoch kolách bola potrebná dvojtretinová väčšina, ktorú sa Gülovi nepodarilo získať. Prvý pokus zvoliť ho za prezidenta zmarila vplyvná sekularistická elita krajiny vrátane vysokých predstaviteľov armády.
Do tureckého parlamentu bol Gül po prvý raz zvolený v roku 1991 ako poslanec za Stranu prosperity (RP). Neskôr sa stal členom vlády Necmettina Erbakana, ktorý presadzoval novú proislamskú politiku v ekonomickej oblasti a odmietal vstup krajiny do EÚ a NATO.
Vysokí predstavitelia tureckej armády považovali Erbakana za radikálneho islamistu a jeho vládu, ktorej súčasťou bol aj Gül, prinútili v roku 1997 k rezignácii.
V roku 2001 založil Gül spolu so súčasným premiérom krajiny Recepom Tayyipom Erdoganom Stranu spravodlivosti a rozvoja (AKP), ktorá sa hneď nasledujúci rok ujala moci v krajine zmietanej ekonomickou krízou.
Vždy usmiaty pokojný diplomat, ktorý sa narodil 29. októbra 1950, bol od marca 2003 ako minister zahraničných vecí prevažne moslimského Turecka zodpovedný za kandidatúru krajiny na vstup do EÚ. Zároveň sa zasadzoval za reformy politických a ľudských práv a usiloval sa vylepšiť meno Turecka v zahraničí.
