Vodič, ktorého ministerka poslala s prázdnym autom do Lisabonu, je teraz u nej šéfom kontroly eurofondov. Kariéru spravil ani nie za pol roka.
BRATISLAVA. Keď je niekto blízko ministra, môže na Slovensku zažiť raketovú kariéru. Taký je príbeh Zdenka Bošanského, ktorý už rok a pol šéfuje odboru kontroly a monitoringu dohliadajúceho na rozdeľovanie Európskeho sociálneho fondu. Má na starosti, aby milióny eur, ktoré idú na podporu zamestnanosti, či na pomoc ľuďom s hendikepom, netiekli, kam nemajú.
Bošanský bol až do roku 2007 policajtom, ktorý vozil ministrov sociálnych vecí. Najskôr Ľudovíta Kaníka, potom Ivetu Radičovú a napokon Vieru Tomanovú.
Ministerstvo, ktoré má na starosti ľudské zdroje, nediskriminuje. Ale iba tých nie, ktorých pani ministerka dlho a dobre pozná. Ostatní majú smolu. Stĺpček Mariána Leška: Lepší známi
Práve jeho Tomanová v roku 2007 poslala s prázdnou limuzínou do 3000 kilometrov vzdialeného Lisabonu, aby ju tam vozil, hoci ona so sprievodom letela lietadlom.
Popri práci v roku 2005 doštudoval Bošanský policajnú akadémiu, ktorú skončil ako „magister bezpečnostných služieb so zameraním na vyšetrovanie“.
V novembri 2007 - po konci svojej vodičskej kariéry - nastúpil na ministerstvo ako manažér overovania. Po piatich mesiacoch sa stal na základe konkurzu, na ktorom sa zúčastnil ešte jeden uchádzač, šéfom odboru. Medzitým získal titul doktora práv.
Ministerstvo tvrdí, že Bošanský sa riadne prihlásil do výberového konania. „Vyhovel stanoveným kritériám,“ povedal hovorca Michal Stuška.
O postupe hovoriť nechce
„Zaujímavé,“ povedal o Bošanského kariére Ľudovít Kaník. „Myslím, že je to inteligentný chlapík,“ spomína si. Nespomína si však, že by sa Bošanský v tom čase aspoň amatérsky venoval eurofondom. „Ja mu to prajem,“ povedal exminister.
„Bol to zamestnanec vo svojej role veľmi spoľahlivý a správaním milý človek. Jeho iné schopnosti posúdiť neviem,“ povedala Iveta Radičová, ktorej tiež robil šoféra.
Aj ďalší Bošanského bývalí kolegovia o ňom hovoria ako o serióznom človeku, nikto z nich si nespomína, že by sa akokoľvek zaujímal o problematiku eurofondov.
Denník SME sa chcel spýtať na rýchlu kariéru aj samotného Bošanského. Odkázal, že je ochotný sa baviť len o odborných veciach.
U Tomanovej sa darí aj Bernátkovcom
Medzi Tomanovej zamestnancami sa nájdu aj ďalšie zaujímavé prípady. Z niekdajšieho riaditeľa Sociálnej poisťovne Ivana Bernátka, ktorý musel z tohto miesta odísť pre výhrady premiéra, je teraz riaditeľ Centra vzdelávania na ministerstve.
„Pán premiér, máme riešenie pre Bernátka, čo s ním urobím?“ pýtala sa Tomanová v júni 2008, keď nechal Fico riaditeľa odvolať, po tlačovej konferencii do zapnutých mikrofónov. „Ja som povedal, že ja s tým pomôžem, dobre? Prečo nie, ten môže ísť kamkoľvek,“ odvetil vtedy Fico. „Keby sa dalo niekde do Bruselu,“ spresnila vtedy ministerka.
Zamestnankyňou ministerstva sa po Tomanovej nástupe stala aj dnes 68-ročná matka Ivana Bernátka Anna. Na ministerstve pracuje od októbra 2006 ako hlavný štátny radca. Na dobre platené miesto teda nastúpila v čase, keď už bola niekoľko rokov v dôchodkovom veku.
„Štátnu službu vykonáva podľa zákona o štátnej službe v právnom režime dočasnej štátnej služby, do ktorej možno vymenovať bez výberového konania,“ odpísalo ministerstvo na otázku, či prešla konkurzom. Keď mali štátne úrady na pokyn premiéra prepustiť 20 percent svojich zamestnancov, o zamestnanie prichádzali väčšinou ľudia v dôchodkovom veku. Bernátkovú táto vlna prepúšťania obišla.
Radičová: Je to prekvapujúce
Koľko ďalších ľudí v pokročilom dôchodkovom veku ministerstvo zamestnáva, vraj „osobitne nesledujú“, ale nikoho nediskriminujú pre jeho vek.
„Je to prekvapujúce,“ povedala Radičová o Bernátkovej. „Ja takéto meno ako odborníka v sociálnej oblasti nepoznám. Ale prosím, nemusím poznať všetkých.“
