BRATISLAVA. Špecializovaný trestný súd (ŠTS) začne od stredy 4. novembra riešiť ďalšiu kauzu údajného vytunelovania nebankovky, a to prípad Drukosu.
Na tento deň je na ŠTS vytýčené verejné zasadnutie s obžalovaným Františkom M. Na verejnom zasadnutí by sa mala prejednať obžaloba a poprípade vytýčiť termín hlavného pojednávania. ŠTS začína prípad riešiť presne po roku, kedy prokurátor Špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry (GP) podal na bývalého šéfa nebankovky žalobu.
František M. je obvinený z trestného činu podvodu a prokurátor navrhuje vypočuť vyše 70 svedkov. Medzi svedkami, ktorí sú navrhnutí na vypočutie, figuruje aj bývalý minister spravodlivosti a známy advokát.
František M., ktorý je podľa obžaloby zodpovedný za to, že vyše 23.000 ľudí prišlo o viac ako 3,7 miliardy Sk (122.817.500 eur) je stíhaný na slobode. Trestný spis ma 332 zväzkov, čo je približne 100.000 strán.
Nesplniteľné zisky
Špeciálna prokuratúra pred rokom 4. novembra podala na vtedajšom Špeciálnom súde (ŠP) v Pezinku obžalobu na bývalého šéfa nebankovej spoločnosti Drukos. Informoval vtedy o tom generálny prokurátor SR Dobroslav Trnka. "Je to jedna z posledných nebankových káuz, ktorá je postavená pred súd," povedal na začiatku novembra minulého roku Trnka.
František M. mal podľa obžaloby v roku 1999 uzatvárať zmluvy o pôžičke, na základe ktorých sa mali požičané peniaze vrátiť spolu so zhodnotením. Pritom mal údajne sľubovať neprimerane vysoké zhodnotenie vo výške 20 až 31 percent. Obvinený pritom podľa prokuratúry musel vedieť, že záväzky nie sú splniteľné.
Ďalšie peniaze mal František M. získavať prostredníctvom BVD družstva v rokoch 2000 až 2002. Podľa prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Maroša Žilinku boli spoločnosti obvineného v rokoch 1998 až 2001 stratové a ich finančné prostriedky nestačili ani na fungovanie firmy.
Podvodné konanie v spoločnostiach obvineného sa podľa Trnku nerealizovalo klasickou pyramídovou hrou, ale takzvanou Ponziho schémou, ktorá by mala byť rafinovanejším spôsobom. Františkovi M. hrozí v prípade dokázania viny trest odňatia slobody od päť do 12 rokov, do úvahy pripadajú aj iné tresty.
Celkovo vyšetrujú 12 nebankoviek
Vyšetrovanie najväčšieho slovenského nebankového subjektu - spoločnosti Drukos sa skončilo po piatich rokoch v decembri 2007. Prokuratúra podľa minuloročného vyjadrenia Trnku vyšetruje ďalších 12 prípadov nebankových spoločností, ktoré už nie sú v takom rozsahu ako napríklad Drukos.
ŠTS v súčasnosti pojednáva aj kauzu vytunelovania ďalšej nebankovky - Družstva vzájomnej pomoci (DVP). Z trestných činov podvodu spolupáchateľstvom a neoprávneného podnikania obvinili v tejto kauze 15 obžalovaných na čele s Karolom J.. Podľa obžaloby mali prijímať vklady od občanov formou zmlúv o pôžičke s cieľom vylákať od nich finančné prostriedky.
Sľubovali im veľké výnosy, k čomu mali využívať klamlivú reklamu v médiách. V období rokov 1997 až 2002 mali spôsobiť 1931 osobám škodu takmer 500.000 eur (15,063 milióna Sk). Najbližšie pojednávanie v tomto prípade je vytýčené na 18. januára budúceho roku.
Špeciálny súd, po novom ŠTS, riešil a rieši aj ďalšie kauzy údajne vytunelovaných nebankoviek. Najznámejšou je prípad BMG Invest a Horizont Slovakia, kde sú obžalovaní Jozef Majský, Dávid Brtva a Patrik Pachinger. Naposledy sa malo pojednávať 3. augusta, pre dlhodobú práceneschopnosť Patrika P. sa však odročilo na neurčito. Jeho zdravotný stav dal súd preveriť znalcovi.
V kauze BMG sťažnosť voči znalcovi
Najvyšší súd (NS) SR sa však bude zaoberať sťažnosťou Patrika Pachingera voči prizvaniu spomínaného súdneho znalca. Sťažnosť Patrika Pachingera napadla na NS v utorok 20. októbra a príslušný senát by sa ňou mal zaoberať v najbližšom období.
Trojicu obžalovaných veľkopodnikateľa Jozefa Majského, Patrika Pachingera a Dávida Brtvu prokuratúra viní z trestných činov založenia a zosnovania zločineckej skupiny, podvodu a jedného aj zo sprenevery. Vyšetrovací spis v kauze tunelovania má približne 10.400 strán.
Pôvodne ŠS odsúdil 27. apríla 2007 Jozefa Majského na 12-ročný trest odňatia slobody. Po tom, čo ho prepustili na slobodu z bratislavského Justičného paláca, následne prepustili aj jeho údajných komplicov - Dávida Brtvu odsúdeného v tejto kauze na 11 rokov odňatia slobody a Patrika Pachingera odsúdeného na desať rokov.
V júli na banskobystrickom pracovisku ŠTS odsúdili bývalého šéfa nebankovky SUN Jozefa Š. na osem rokom väzenia za podvod. Obžaloba ho viní z toho, že v rokoch 1996 až 2000 poškodil najmenej 619 ľudí o vyše 14,61 milióna eur (440,14 milióna Sk). Podľa súdu sa však nepodarilo preukázať takúto výšku škody, ale len to, že vyše 500 ľuďom spôsobil škodu za viac ako 8,63 milióna eur (261 miliónov Sk).
Vlani v apríli odsúdili bývalého šéfa nebankovej spoločnosti AGW Matúša Gregu na 8,5 roka väzenia za spáchanie trestných činov podvodu, falšovania verejnej listiny, úradnej pečiatky a pokračujúceho podvodu. Podľa prokuratúry pripravil viac ako 26.700 ľudí o takmer 2,5 miliardy Sk (82.984.797 eur). Súčasťou trestu bolo aj zaplatenie 2.000.000 Sk (66.388 eur), keďže ich Grega neuhradil, v októbri 2008 mu trest odňatia slobody predĺžili o ďalšie dva roky.
Okrem spomínaných káuz je právoplatne ukončené aj stíhanie bývalého majiteľa nebankoviek BMG Invest a Horizont Slovakia Vladimíra Fruniho a jeho spoločníka Františka Matíka. Najvyšší súd koncom mája 2007 potvrdil pre nich 11,5-ročný trest, ktorý im udelil Špeciálny súd. Fruni si svoj trest v súčasnosti odpykáva, Matík je už niekoľko rokov na úteku.
