BRATISLAVA. Netransparentný úver, predražené sídlo, luxusné auto pre župana či zvýšené odmeny a notebooky za korunu pre poslancov. Taký by bol zrejme dojem čitateľa o činnosti Trnavského samosprávneho kraja za posledné štyri roky, ktorý by listoval v archíve médií.
„Za viac ako 33 miliónov eur sme opravili cesty, oddlžili sme nemocnice, skvalitnili štruktúru stredných škôl, predávame prebytočný majetok. Vďaka úsporným opatreniam sme minimalizovali dôsledky hospodárskej krízy," tak zasa bilancuje župan Tibor Mikuš (pôvodne HZDS, dnes s podporou Smeru).
Rekordný úver
Výhrady k hospodáreniu župy však prevládajú aj v slovníku protikandidátov Mikuša. Napriek tomu, že všetci boli jeho kolegami. Gabriel Pavelek (KDH) a Gábor Gál (Most-Híd) sú župnými poslancami, Miroslav Jureňa bol zasa roky Mikušov spolustraník v HZDS.
„Zmluvy, ktoré kraj uzatváral, neboli zverejňované, mnohé nevideli ani poslanci," tvrdí Jureňa. Kritizuje najmä rekordný úver medzi župami, ktorý si Trnavský samosprávny kraj zobral od banky v roku 2007. Poslanci odhlasovali pôžičku 1,5 miliardy korún (50 miliónov eur), ktoré boli použité najmä na opravu ciest a odkúpenie budovy, v ktorej úrad sídli. A hoci väčšinu peňazí kraj už minul, splácať ich začne až v roku 2014 a potrvá mu to do roku 2037. Poslanci navyše museli podpísať vyhlásenie o mlčanlivosti, a tak podmienky úveru zostali v tajnosti.
Za úver hlasoval aj jeho dnešný kritik Pavelek. „Bolo to politické majstrovstvo pána župana, že spojil hlasovanie tak, že keby sme neboli odsúhlasili úver, ktorý rátal s kúpou budovy, tak by sme nemohli rekonštruovať cesty," hovorí.
Proti bol naopak Gál, ktorý odmietol podpísať mlčanlivosť. K zmluve sa tak nedostal.
Problematické bolo aj odkúpenie sídla úradu. To presadzoval najmä Mikuš, ktorému sa nepáčilo vysoké nájomné.
Kúpili starú budovu
Na kúpu budovy bývalého nákupného strediska a priľahlého parkovacieho domu od firmy privatizéra Vladimíra Poóra zastupiteľstvo schválilo 295 miliónov korún (9,8 milióna eur). Po odkúpení sa mal úrad z budovy vysťahovať, aby sa za ďalších 2,3 milióna eur zrekonštruovala a nadstavila. Práce sa pre hospodársku krízu odložili.
Mikušovi protikandidáti kritizujú vedenie župy aj za nakladanie s majetkom kraja. Nepáčia sa im investície župy do piešťanského letiska, ktorého sa zbavil štát, alebo plátanie ciest na úkor nových investícií. Takou mala byť napríklad kruhová križovatka medzi Leopoldovom a Hlohovcom, ktorú poslanci schválili už pred rokmi, no dodnes nestojí. Na úseku medzitým zahynulo niekoľko ľudí.
Trnavský kraj sa podobne ako väčšina žúp borí aj so stavom nemocníc. „Súčasné vedenie má nejaké záhadné prepočty, podľa ktorých nie sú zadlžené, ale skutočnosť je taká, že dlhy sa pohybujú rádovo okolo pol miliardy korún," tvrdí Pavelek. Kraj spravuje nemocnice v Dunajskej Strede, Galante a Skalici.
Jureňa považuje za problém aj informovanosť. Súčasné vedenie župy začalo vlani vydávať mesačník župný spravodajca. „Je to samé vyznamenávanie dôchodcov za to, že sú dôchodcovia, športovcov za to, že športujú, ale základné informácie o hospodárení župy chýbajú."
„Vďaka optimalizácii siete škôl šetríme ročne 900-tisíc eur, nadobudnutím vlastného sídla sme ušetrili už 1,3 milióna eur na nájomnom, zavedením elektronickej komunikácie s poslancami šetríme 50-tisíc eur ročne," oponuje číslami obhajca župného kresla Mikuš.
Anketa - Otázka pre kandidátov na predsedu Trnavského samosprávneho kraja. Čo bude vašou prioritou, ak budete zvolený za župana?
Gábor Gál, advokát, Most-Híd
Chcem dlhodobú koncepciu, stabilitu a modernizáciu pre nemocnice. Vzdelanie doživota a nie na úrady práce. Výmenné programy pre študentov. Vytvorenie prehľadného župného infowebu, zavedenie otvoreného úradu a odstránenie nadmerného centralizmu. Podporovať rast cestovného ruchu. Zabezpečiť dostupnú a kvalitnú sieť sociálnych služieb aj v nadväznosti na budúci prudký nárast dôchodcov. Zriadenie centra sociálnoprávnej pomoci. Štartovacie byty pre mladé rodiny.
Miroslav Jureňa, poslanec NR SR, HZDS, Agrárna strana vidieka
Za najdôležitejšie považujem informovanosť občanov a uľahčenie vybavovania úradných záležitostí. Je to najlepší spôsob, ako ušetriť nemalé prostriedky a zbaviť sa korupcie a klientelizmu. Finančné zdroje musia byť vyvážane rozdeľované v rámci celého kraja. Domovy dôchodcov musia byť prepojené s lekárskou starostlivosťou, tak aby slúžila nielen obyvateľom domova, ale aj obyvateľom priľahlých obcí. Rodina je dôležitá pre každého z nás a určite aj dobré ľudské vzťahy.
Tibor Mikuš, župan, nezávislý s podporou Smeru, SNS, SZ
Som presvedčený, že Trnavský samosprávny kraj funguje efektívnejšie a robí za daný objem peňazí oveľa viac pre svojich občanov než v minulých obdobiach. Prioritou budúceho volebného obdobia bude preto snaha pokračovať v začatej práci v úsilí o ďalšie skvalitnenie života občanov Trnavského samosprávneho kraja.
Gabriel Pavelek, lekár, KDH, SDKÚ, SaS, OKS, Misia 21
Sústredím sa na liečbu najväčších problémov kraja, ktorými sú dopravné kolapsy v mestách a vysoké zadlženie krajských nemocníc. Dopravné zápchy sa pokúsim liečiť reorganizáciou dopravy a jej rozložením
na viacero komunikácií v meste. Zadlžené nemocnice nezachráni presúvanie ich dlhov, ale rozumná reštrukturalizácia poskytovaných služieb. Všetky dôležité úkony musia byť garantované v každej nemocnici a nadštandardné služby vo vybraných zariadeniach.
Maďari a Záhoráci
Trnavský kraj spojil nesúrodé regióny. Tak, že ich rozdelil.
TRNAVA. Výhodou a zároveň problémom Trnavského kraja, ktorý je po Bratislavskom rozlohou druhý najmenší a počtom obyvateľov najmenší kraj, je jeho poloha.
Trnavský kraj ako jediný susedí s tromi štátmi - Maďarskom, Rakúskom i s Českou republikou, na skok je to do Bratislavy. Jeho centrom prechádzajú Malé Karpaty, okraje lemujú Dunaj, Morava a Váh, v kraji je viacero kúpeľov, cyklotrás či pútnických miest. To tvorí výborné podmienky na rozvoj cestovného ruchu, ktoré nie sú dostatočne využité. Tento rok v kraji klesol počet ubytovacích zariadení i návštevníkov.
Roztrhané regióny
Trnavský kraj na druhej strane umelo spojil nesúvisiace regióny Záhoria a Žitného ostrova, pričom časť Záhoria ostala v Bratislavskom a časť Žitného ostrova zasa v Nitrianskom kraji.
Roztrhanie prirodzených regiónov umožnilo pri územnosprávnom delení Slovenska v roku 2001 rozdeliť územie osídlené prevažne maďarskou menšinou medzi Trnavský a Nitriansky kraj. A hoci etnické koalície Slovákov proti Maďarom sú prí〜značné pre Nitriansky kraj, okres s najväčším, vyše osemdesiatpercentným podielom obyvateľstva maďarskej národnosti, leží v Trnavskom kraji. Je ním Dunajská Streda.
Etnické hlasovanie je však aj problémom trnavskej župy. V minulých voľbách nezískal v južných okresoch kraja, v Dunajskej Strede a Galante, hlas ani jeden slovenský kandidát.
Spojenie Záhoria a Žitného ostrova do jedného kraja prinieslo aj logistické problémy. Oba regióny spája jediný cestný priechod, vedúci serpentínami malokarpatského priesmyku Biela hora.
Stúpa nezamestnanosť
Hoci v Trnavskom kraji je stále druhá najnižšia nezamestnanosť, problémom začína byť aj tu.
Najohrozenejšie sú okresy Skalica a Senica, kde pre krízu prepustilo viacero kľúčových zamestnávateľov už tritisíc ľudí. Kým v okrese Senica nedosahovala vlani v septembri miera nezamestnanosti šesť percent, o rok je to už trinásť percent.
(mp, pn)
Autor: pn, ras
Beata
Balogová
