BRATISLAVA. Pri príležitosti predstavenia priebežných výsledkov stále prebiehajúcich výskumov Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied to pre TASR uviedla sociologička Katarína Moravanská.
"Ukazuje sa, že hlavným motívom takého sťahovania je zabezpečiť si kvalitnejšie bývanie. Predovšetkým tá vidina mať dom so záhradou a psom. Je to akýsi návrat ku koreňom, taká romantická predstava bývať na dedine," povedala na margo rozbiehajúceho sa procesu suburbanizácie Moravanská.
Zdôraznila, že proces sťahovania sa ľudí z miest do dedín, ktorý je vo svete už bežný, začal na Slovensku prebiehať už v 80. rokoch v zázemí Bratislavy. "Ale veľký boom začal v roku 2001. V súčasnosti sa už týka aj menších miest ako sú Piešťany, Trenčín, Prievidza a iné," dodala Moravanská s tým, že spomínaný proces má tak pozitíva, ako aj negatíva.
Obce ožívajú
K pozitívam patrí podľa nej napríklad fakt, že príchodom obyvateľov z miest na vidiek akoby obec ožila. "Dochádza tiež k vylepšovaniu štruktúry obyvateľstva vo vidieckych obciach," poznamenala.
Ako však pre TASR ďalej objasnila, tým, že na vidiek prichádza veľké množstvo obyvateľov z miest, môže to mať aj veľké negatívne sociálne dopady pre obec. "Pretože obyvatelia si stavajú svoje obydlia na okraji obce, sú separovaní," priblížila Moravanská. Negatívne dopady môžu vznikať podľa nej aj tým, že ľudia sa na dedinu síce presťahujú, ale nezmenia si trvalé bydlisko, čo má potom negatívne dopady pre rozpočty obcí.
Výskumným zámerom prebiehajúcich projektov je okrem iného zhodnotiť kvalitu sídelnej siete na Slovensku a prostredníctvom vytvorenej typológie analyzovať úlohu jednotlivých typov v sídelnej štruktúre krajiny.
