BRATISLAVA. Do prestížneho zoznamu sa však opäť zapísala česká Univerzita Karlova v Prahe. Tá v rebríčku, ktorý je pre univerzity na Slovensku stále nedostupný, predbehla aj Jagelonskú univerzitu a Varšavskú univerzitu v Poľsku a tiež dve maďarské - Univerzitu Loránda Eötvösa v Budapešti a Univerzitu v Szegede.
Najlepšie univerzity pre rok 2009 zverejnil Inštitút vysokoškolského vzdelávania pri Shanghai Jiao Tong University. Každý rok ich hodnotí podľa kritérií akademickej a výskumnej činnosti vrátane zamestnancov, ktorí získali Nobelove ceny, vedeckých ocenení, posudzujú sa vysoké hodnotenia výskumníkov, množstvo citácií a tiež článkov publikovaných v časopise Nature and Science.
Prvé tri priečky obsadili rovnako ako vlani americké univerzity - Harvard, Stanford a Berkeley. Najlepšou európskou univerzitou ostáva anglická Cambridge, ktorá sa umiestnila na štvrtom mieste.
V prvej stovke najlepších univerzít skončilo celkom 32 európskych univerzít z Británie, Švajčiarska, Nemecka, Dánska, Holandska, Francúzska, Švédska a Ruska. Pražskú Karlovu univerzitu zaradili medzi školy na 201. až 302. priečke.
Šanghajský inštitút posudzuje viac ako 1000 univerzít sveta, z toho 500 najlepších zverejňuje na www.arwu.org.
"Bez financií sa rozhodne nedá postupovať," konštatoval pre TASR predseda Rady vysokých škôl Viktor Smieško. Upozornil, že v európskom rebríčku, ktorý vydala Európska komisia za rok 2008, sa Slovensko so svojím objemom financií z verejných zdrojov pre VŠ umiestnilo spolu s Maltou na posledných miestach.
"Čo môžeme robiť bez peňazí?" reagoval rektor najväčšej Univerzity Komenského v Bratislave František Gahér. "Keď budeme 40 rokov dostávať porovnateľné rozpočty na študenta ako univerzity v prvej desiatke, tak potom som presvedčený, že nám nebude nič brániť sa tam dostať," povedal pre TASR.
Minister školstva Ján Mikolaj nedávno priznal, že slovenské vysoké školy sú preplnené študentmi, čo nepriaznivo vplýva na ich kvalitu. Uviedol to krátko po tom, čo VŠ na žiadosť ministerstva a vlády prijali v tomto akademickom roku navyše zhruba 5000 vysokoškolákov. Rezort chcel takto v čase hospodárskej krízy predísť tomu, aby skončili na úradoch práce.
V SR pôsobí 20 verejných, desať súkromných a tri štátne slovenské vysoké školy. Komplexná akreditácia, ktorá už prebehla na časti škôl, zobrala pre nesplnenie kritérií viacerým univerzitný status. Kritika na kvalitu slovenských VŠ sa znásobila aj po posledných odhaleniach na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka, ktorá mala udeliť diplomy za neprimerane krátke štúdium. Mikolaj po hĺbkovej kontrole pozastavil škole právo udeľovať bakalársky titul v študijnom odbore ľudské zdroje a personálny manažment a upozornil na viaceré závažné pochybenia.
Slovenské vysoké školy hodnotila už štyrikrát mimovládna Akademická rankingová a ratingová agentúra (ARRA). Vlani konštatovala, že VŠ v SR prevažne stagnujú. Vedecká produkcia na VŠ sa zlepšuje len nepatrne, pričom klesá záujem aj o doktorandské štúdium. V porovnaní s českými univerzitami obstojí len málo slovenských fakúlt.
Popredné miesto medzi technickými fakultami zastáva podľa ARRA Fakulta chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity. Táto podľa vlaňajšieho hodnotenia predstihuje o viac ako tretinu aj najlepšiu českú technickú fakultu v počte citácií na tvorivého pracovníka.
