Bratislava 9. apríla (TASR) - Skupina poslankýň zákonodarného zboru pripravila na jeho rokovanie návrh zákona, ktorý rieši problematiku zabezpečenia potrebných finančných zdrojov pre deti z rozvedených rodín formou náhradného výživného. Podľa Kataríny Tóthovej ide aj o formu vymožiteľnosti práva, pretože rozhodnutia súdov o výživnom sú zo subjektívnych alebo objektívnych dôvodov častokrát nerešpektované.
Poslankyne chcú zabezpečiť, aby za oprávnenú osobu, ktorá si neplní svoje povinnosti dané jej súdom uhradil sumu určenú pre deti štát, a ten si následne vymáhal svoju pohľadávku inou formou, napríklad aj exekúciou. Tóthová nesúhlasila s výhradami poslancov Petra Tatára a Petra Osuského namietajúcimi zásah štátu do sféry súkromných vzťahov. Podľa jej názoru neoliberalizmus v ich podaní je na úrovni začiatkov buržoázneho štátu, ktorého funkcia mala zostať za dverami obydlí.
Poslankyne opozície i koalície tvrdia, že štát má povinnosť zabezpečiť adekvátne prostriedky na život a výchovu detí, keď zlyhajú ich rodičia. Má to byť formou fondu náhradného výživného pod gesciou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR). Jeho základné imanie by tvorilo 1,5 miliardy z výnosov privatizácie a financie do neho by mali plynúť z viacerých zdrojov, napríklad z darov, z výnosov lotérií, z cenných papierov, bankových úverov a podobne. Pôjde o obrátkový fond, všetky uhradené záväzky budú silou zákona vymáhané, zdôraznila na záver druhého čítania.
Parlament začal posudzovať viacero právnych noriem aj v prvom čítaní. Sú medzi nimi aj návrhy zákonov z oblasti bezpečnosti. Prvý z nich mení zákon o utajovaných skutočnostiach a pôsobnosť Národného bezpečnostného úradu. Podľa slov predsedu gestorského výboru Vladimíra Palka je pripravená právna úprava v súlade s podmienkami vstupu SR do Severoatlantickej aliancie. Medzi zásadnými zmenami pravidiel prijatých iba v roku 2001 by mala byť skutočnosť, že sa zúži okruh ľudí, ktorých sa nebudú týkať bezpečnostné previerky, iba na prezidenta republiky, poslancov parlamentu, sudcov ústavného súdu a ombudsmana. Palko navrhuje, aby vojenské spravodajstvo preverovalo iba príslušníkov armády na ministerstve, ostatní príslušníci armády, a jej civilní zamestnanci by spadali do kompetencie NBÚ. V novele zákona sa rieši aj možnosť postúpenia utajovaných skutočností SR cudzej moci vo výnimočných prípadoch aj v prípade, že to nezohľadňuje uzatvorená medzinárodná dohoda alebo zmluva - napríklad v súvislosti s bojom proti terorizmu.
*pm som
