Bratislava 9. apríla (TASR) - Poslanec Ján Langoš pripravil na zasadanie poslancov návrh zákona, na základe ktorého vznikne Ústav pamäti národa. Viedlo ho úsilie o sprístupnenie dokumentov komunistického režimu prenasledovaným osobám. Ústav by spracovával dokumenty z obdobia rokov 1939-1989, ktoré chápe ako obdobie neslobody.
Langoš chce všetky zložky spisov po bývalej Štátnej bezpečnosti odňať Slovenskej informačnej službe, ktorá ich má podľa jeho názoru v správe nezákonne. Ústav by mal mať aj právomoci získavať potrebnú dokumentáciu od štátnych orgánov a spoliehať sa bude pri na úzku spoluprácu s Generálnou prokuratúrou SR pri odhaľovaní a stíhaní doteraz nepotrestaných a nepremlčateľných zločinov komunizmu na Slovensku.
Ústav by mal zverejniť do jedného roka po vzniku zachované a zrekonštruované registračné protokoly operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti. Zverejneniu by sa nemali vyhnúť ani zoznamy vedených objektových zväzkov a pre tajnú políciu rozpracovaných osôb. Na základe nového zákona by bolo možné nazerať do spisových materiálov zo zdrojov KSČ a ďalších organizácií založených na jej ideológii bez možnosti odopretia súhlasu príslušného orgánu. Tým sa ruší 30-ročná lehota pre zverejňovanie archívov.
Na spracovanie v Ústave pamäti národa majú byť uvoľnené dokumenty všetkých zložiek ŠtB, spravodajskej správy Pohraničnej stráže, III. správy ZNB, vojenskej kontrarozviedky, spravodajskej správy Generálneho štábu ČSĽA, čo Langoš charakterizuje ako zložky komunistickej politickej polície. Nahliadnuť do zväzkov ŠTB bude umožnené každej osobe staršej ako 18 rokov, do špeciálnych dokumentov po splnení vymedzených podmienok. Sprístupňovanie materiálov bude vrátane údajov o služobnej činnosti príslušníkov ŠtB a ich spolupracovníkov či agentov, pretože predkladateľ zákona ich nepovažuje za osobné údaje.
Ján Langoš je autorom aj nového zákona o podmienkach spoľahlivosti pre prácu v tajných službách. Za nespoľahlivých budú považovaní všetci, čo počas "rokov komunistickej totality" pracovali v akýchkoľvek zložkách štátnej bezpečnosti alebo vojenskej rozviedky. Problematike starostlivosti o vojnové hroby sa venuje v legislatívnej iniciatíve Alexander Slafkovský. Podľa jeho slov na Slovensku je približne 95 tisíc vojenských hrobov z prvej a druhej svetovej vojny, ktoré nie je možné aj z hľadiska medzinárodných konvencií zrušiť, aj keď v poslednom období, zväčša po roku 1989, stratili svoj pietny ráz.
*pm rč
