Župný úrad sídlil roztrúsený po meste. Okolnosti výstavby nového sídla však mnohých nahnevali.
TRENČÍN. Trenčiansky samosprávny kraj sa v tomto volebnom období zviditeľnil najmä výstavbou svojho honosného sídla a rekordnou pokutou, ktorú mu preň uložil Úrad pre verejné obstarávanie.
Zákazku na vybudovanie sídla za 300 miliónov korún sa župa rozhodla zadať bez súťaže firme ViOn Zlaté Moravce. Zmluvu podpísal ešte predošlý župan Štefan Štefanec z HZDS. Mesiac po voľbách a štyri dni pred oficiálnym nástupom nového župana Pavla Sedláčka (HZDS).
Dôvodom priamej zákazky bola podľa starého i súčasného vedenia župy časová tieseň. Sídlo kraja malo totiž vyrásť na rozostavaných základoch domu štátnej správy, ktorý ešte v roku 1998 začala budovať Mečiarova vláda, no práce neskôr zastavili.
Županovo dedičstvo
Stavenisko osem rokov stálo a začiatkom roka 2006 župa usúdila, že ak stavať nezačnú hneď, základy sa poškodia. Práce napriek expresnému uzatvoreniu zmluvy začali až o trištvrte roka.
Úrad pre verejné obstarávanie pri kontrole zistil neoprávnené použitie priamej zákazky a kraju uložil najvyššiu pokutu v histórii – 15 miliónov korún (500-tisíc eur). Voči pokute sa župa odvolala, úrad dodnes nerozhodol. Budova medzitým stojí, náklady sa vyšplhali na 15 miliónov eur (450 miliónov korún).
Štefanec zanechal nástupcovi aj ďalšie pozornosti. Jedným bola Sedláčkova manželka vo funkcii zástupkyne riaditeľa úradu, ďalším ročné luxusné Audi A6. Dva roky po nástupe Sedláčka auto úrad predal za 900-tisíc korún a županovi kúpil novší model Audi A8 za 2,4 milióna.
Najväčším problémom, ktorý nové vedenie kraja zdedí, však bude rekordná zadlženosť. Tak to vidia najväčší Sedláčkovi rivali v boji o kreslo župana, bývalí ministri obrany Martin Fedor (SDKÚ) a Juraj Liška (nezávislý).
„Kým na konci roku 2006 bola zadlženosť kraja 767 miliónov korún, za dva roky dlh narástol o dve miliardy. Na jedného obyvateľa to vychádza vyše 88 eur. Nie je možné, aby z celkových príjmov, ktoré v súčasnosti kraj má, išlo takmer 54 percent na splácanie úverov,“ hovorí Fedor.
Sedláček chyby nevidí
„Netvrdím, že kraj si nemôže zobrať úver, ale ten by mal byť rozvojový. A to budova za takmer pol miliardy rozhodne nie je,“ vraví aj Liška. Ten kritizuje aj nízke čerpanie eurofondov a nekvalitný územný plán kraja, ktorým sa riadia obce. „Skutočnosť je taká, že mnohé obce musia robiť takmer čierne stavby, pretože tie nie sú zakomponované do územného plánu kraja.“
Trenčianska župa sa borí aj so sociálnymi zariadeniami, v ktorých je veľký nedostatok miest. Zastupiteľstvo preto rozhodlo, že zariadenia budú uprednostňovať ľudí, ktorí majú na území kraja trvalý pobyt dlhšie ako rok. To však napadol prokurátor ako nezákonné a diskriminačné. Rozhodovať bude súd.
Vedenie kraja muselo čeliť aj kritike za utajené telefónne čísla úradníkov. Keď na problém upozornili novinári, kraj najskôr tvrdil, že ide o chybu, neskôr, že k utajeniu došlo pri sťahovaní úradu do novej budovy. Spoločnosť T-Com však potvrdila, že čísla utajili na žiadosť župy. Čísla už úrad zverejnil.
„Som presvedčený, že počas týchto štyroch rokov zo strany zastupiteľstva a súčasného vedenia kraja nedošlo k žiadnemu zlyhaniu alebo závažnému pochybeniu,“ oponuje Sedláček.
Naopak, župa podľa neho vyvinula maximálne úsilie na riešenie problémov, ktoré trápia obyvateľov kraja. „Opravili sme cesty v hodnote vyše 16 miliónov eur. Zmodernizovali sme sociálne zariadenia na Myjave, v Púchove, Dubnici, Dolnom Lieskove a v Trenčíne. Modernizačný zdravotnícky projekt bol úspešný v myjavskej nemocnici a v strednom odbornom učilišti v Bánovciach nad Bebravou vznikla prvá pilotná škola na vzdelávanie pracovníkov pre automobilový priemysel,“ vymenúva úspechy kraja Sedláček.
Horná Nitra v kraji uviazla. Cesta stále chýba
Trenčiansky kraj konkuroval zamestnanosťou Bratislave. Dnes sa tu úrady práce plnia.
TRENČÍN. Trenčiansky kraj je počtom obyvateľov druhý a rozlohou tretí najmenší. Spája dva prirodzené regióny Stredné Považie a Hornú Nitru.
Práve z tohto spojenia pramení najväčší problém kraja, ktorým je zlá dostupnosť z Hornej Nitry do krajského Trenčína, na hlavný diaľničný ťah D1 i do Českej republiky. Spojenie zabezpečuje len úzka, kľukatá cesta I/50, ktorá už nevyhovuje potrebám a dochádza na nej k smrteľným nehodám. Región tak menej láka aj investorov.
Obe časti kraja by mala spojiť rýchlostná cesta R2. Jej presadenie bolo aj prioritou súčasného vedenia Trenčianskeho samosprávneho kraja. Rýchlostné cesty síce financuje štát, župan však za ich výstavbu môže lobovať. Najmä ak ho podporujú strany, ktoré vládnu.
„Pre nás je tento problém zásadný, priamo môže ovplyvniť vývoj v regióne,“ hovorí župan Pavol Sedláček. „Výstavba sa však neustále odďaľuje,“ priznáva.
Doteraz takmer neznámym problémom začína byť pre Trenčiansky kraj aj nezamestnanosť. Kým v posledných rokoch museli zamestnávatelia v niektorých okresoch pracovníkov zvážať zo širokého okolia, kríza naštartovala prepúšťanie aj tu.
Ešte pred rokom bola nezamestnanosť vo všetkých deviatich okresoch kraja pod šesť percent a v Ilave a Trenčíne dokonca pod 2,5 percentami, dnes je nezamestnanosť v kraji desaťpercentná. V kraji tento rok zanikli veľké odevné a textilné fabriky, tento týždeň oznámila hromadné prepúšťanie aj púchovská Makyta. O prácu prišli aj zamestnanci strojárenských podnikov a firiem napojených na automobilový priemysel.
Problémom kraja je aj starnutie obyvateľstva. Priemerný vek sa zvyšuje a v roku 2008 dosiahol 39,38 roku, čo je o rok viac ako celoslovenský priemer. Dlhodobý problém s nedostatkom kapacít v domovoch dôchodcov sa tak zrejme ešte prehĺbi.
Michal Piško, ľs
Anketa
Čo bude vašou prioritou, ak budete zvolený za župana?
Jozef Čambalík, dôchodca, Kresťanská ľudová strana
V zdravotníckych a sociálnych zariadeniach zistiť, prečo sú zadlžené a zriadiť nápravu. Školy musia mať vytvorené podmienky na ich riadny chod. Doprava musí byť prispôsobená potrebám obyvateľov. Budem presadzovať projekty, pri ktorých možno čerpať z fondov EÚ. Vynaložím úsilie, aby bolo v regióne čo najviac pracovných príležitostí.
Lenka Ďurechová, podnikateľka, Úsvit
Na prvom mieste by bol rozvoj dopravnej infraštruktúry regióne, podpora výstavby druhého mosta cez rieku Váh v Trenčíne, obnova ciest v správe TSK, posilnenie dopravných spojov medzi mestami a obcami, skvalitnenie parkovania v mestách, podpora výstavby detských ihrísk.
Martin Fedor, poslanec NR SR, SDKÚ, KDH, SaS, OKS
Moje priority vyjadruje tzv. „desatoro": Využitie krízy ako príležitosti na naštartovanie efektívneho rozvoja nášho kraja, stop zadlžovaniu kraja, nižšie dane, istoty a úcta seniorom, zdravotníctvo bez čakania, zmysluplné vzdelávanie, kvalitnejšie cesty, menej úradníkov, služby cez internet, menej byrokracie a otvorený úrad.
Juraj Liška, poslanec NR SR, nezávislý
Vyvinúť maximálne úsilie, aby VÚC v spolupráci s obcami čo najrýchlejšie pripravili kvalitné projekty, aby sa mohli čerpať financie z fondov EÚ. Doteraz sa v podstate vôbec nečerpajú.
Miloš Radosa, obchodný riaditeľ, Liga, SF, SZ
Za prioritu považujem zefektívnenie komunikácie s investormi, zlepšenie komunikácie TSK s mestami a obcami, upgrade koncepcie rozvoja dopravy, ktorá bude reflektovať ekonomickú pozíciu kraja, nakoľko TSK je v súčasnosti najzadlženejším krajom na Slovensku.
Pavol Sedláček, lekár, HZDS, Smer
1. Podpora zamestnanosti. 2. Rozvoj školstva. 3. Kvalita a dostupnosť zdravotníckych služieb. 4. Rozvoj sociálnej starostlivosti. 5. Rozvoj cestnej infraštruktúry. 6. Rozvoj hromadnej dopravy 7. Podpora cestovného ruchu, kultúry a športu. 8. Podpora športu na školách. 9. Podpora aktivít financovaných z eurofondov. 10. Podpora tretieho sektora.
Autor: ľs, vž
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
