Západná hranica korzom nebola

Za prekročenie čiary hrozila basa, ľudí to neodrádzalo. Neslobodu režimu každodenne zažívali naplno ľudia z obcí pri rakúskej hranici.

Hliadka so psom Amigom v Petržalke počas vianočnej služby v roku 1967.(Zdroj: TASR)

BRATISLAVA. Gustáv Husák v roku 1969 ako vedúci tajomník komunistickej strany vyhlásil, že „hranica nie je korzo“. Závory spadli a situácia v Československu sa vrátila k stavu, aký u nás bol po roku 1948. Na hraniciach sa začalo opäť strieľať.

Koncentračný tábor plný špicľov, kde sa vysídľovali asociáli a neprispôsobivé živly. Tak spomínajú na život pri železnej opone ľudia, ktorí žili v dedinách, ktorými prechádzala hranica s Rakúskom. Obyvatelia Devína, Devínskej Novej Vsi, Vysokej pri Morave a Záhorskej Vsi boli podobne ako ich obce, ľudia druhej kategórie.
„Bolo to tu strážené ako vo väznici,“ hovorí Adriana Poláková zo Záhorskej Vsi. Kňaz Anton Srholec, ktorý bol v dedine sedem rokov farárom, hovorí, že žili ako „vo veľkom koncentračnom tábore“.

Komunistický režim tých, čo chceli odísť, považoval za zradcov. Utečenci sa podľa zákonov dopustili trestného činu opustenia republiky. Za prípravu úteku im hrozilo väzenie od šiestich mesiacov do piatich rokov. Ak sa útek podaril, ich majetok zhabal štát.

Kulaci a prevádzači

Železná opona
  • počet usmrtených v Československu: najmenej 300 ľudí
  • z toho na Slovensku: viac ako 62 ľudí
  • dĺžka železnej opony v ČSSR: 930 km
  • z toho v SSR: od 111,5 km (1953) do 85,5 km (1971)
Zdroj: UPN

Po nástupe komunizmu z pohraničných obcí vysťahovali inteligenciu a kulakov - majetnejších ľudí, ktorí nechceli predať svoje gazdovstvá. Polákovej otec mal pôdu, krčmu a herňu. Komunisti ho zavreli a ona zostala v obci s mamou sama. Neskôr ich vysťahovali a dlhé roky sa nemohli do Záhorskej Vsi vrátiť.

Kulakov a politicky nespoľahlivých nahradili v pohraničných obciach asociáli a problémové rómske rodiny. „Obce na pohraničí znamenali ekonomický a spoločenský odpis,“ hovorí Srholec.

Spočiatku sa ľudia zábranám na hranici smiali. „Na neďalekej hrádzi urobili iba jeden drôtik,“ spomína Poláková na päťdesiate roky. „Toto preskočím aj s paliců,“ hovorievali miestni a skutočne to aj robili. V tom období bolo podľa Ľubomíra Morbachera z Ústavu pamäti národa na Záhorí veľa prevádzačov. „Medzi najznámejších a najskúsenejších patril Jozef Macek z Borského Mikuláša. Až do americkej okupačnej zóny vo Viedni previedol s pomocníkmi stovky ľudí.

Ľudia na úteku sa v tomto období podľa Morbachera skrývali u rôznych rodín v pohraničí. Najviac utečencom pomáhali manželia Jozef a Anna Búzekovci z Moravského sv. Jána, tvrdí odborník. „Neraz sa v ich dome skrývalo aj dvadsať utečencov naraz.“

Udavači, priepustky

Okrem prevádzačov a ľudí ochotných ukryť utečencov v pohraničných obciach pribúdali udavači. Morbacher hovorí, že najmä medzi staršími. „Ľudia si navzájom nedôverovali. Každý každého sa bál. Nikto nič nepovedal,“ opisuje atmosféru Poláková. Špicli boli všade, v krčme, vo vlaku, na stanici. Obzvlášť horliví „lovci“ ľudí boli podľa Morbachera v Petržalke.

S vyhľadávaním utečencov boli spojené aj neustále kontroly ľudí v pohraničných obciach. Poláková hovorí, že do roku 1968 sa do nich dalo dostať len na priepustku. Kto ju nemal, toho zavreli. Ak prišiel niekto cudzí do dediny, pohraničníci sa to od informátorov hneď dozvedeli, tvrdí Morbacher.

Ľudí stresovali aj každodenné pochôdzky pohraničníkov po dedine s vlčiakmi, ktorí mali na hryzákoch kovové korunky. „Hocikedy vás mohli skontrolovať alebo vám urobiť domovú prehliadku,“ hovorí Poláková.

Strach v noci

Desivé boli aj noci, hlavne v zime, keď sa skoro stmieva. „Najnepríjemnejšie boli nočné výkriky, psy a streľba,“ hovorí Aleš Zlocha z Devínskej Novej Vsi. Ľudia nevedeli – uteká niekto, alebo je to len cvičenie pohraničníkov? „Bolo to ako na manévroch,“ hovorí Poláková.

Hoci po roku 1968 sa už dalo chodiť do pohraničných obcí bez priepustky a sťahovať sa tam, režim pri železnej opone bol podľa Zlochu prísny až do pádu komunizmu. „Prvýkrát som uvoľnenie pocítil, až keď to spadlo.“

Stopami oklamali psy aj pohraničníkov

Ostnaté drôty dokázali utečenci prekonať dôvtipom.

BRATISLAVA. Ostnatý drôt na hranici so slobodným svetom sa zdal byť neprekonateľný. S dobrým plánom a dávkou šťastia sa to niektorým podarilo.

Úspešný bol aj útek dvoch ľudí cez plot pri bratislavských Jarovciach v posledný októbrový deň v roku 1980, spomína Ľubomír Morbacher z Ústavu pamäti národa.

Zamietli stopy

Na útek sa pravdepodobne pripravovali na okraji Petržalky, ktorá bola vtedy veľkým staveniskom. Režim na hranici zrejme dlhšie sledovali
z umelého kopca stavby.

V deň úteku sa k drôtom na hranici priplížili cez kukuričné pole. Prekročili oceľové lano a vkročili na pooraný pás zeme, na ktorom boli dobre vidieť stopy. Vtedy stáli už pri hlavnej prekážke – signálnej stene. Stenu tvorili dva ploty z natiahnutých drôtov, ktoré pri prestrihnutí hlásili pohraničníkom narušiteľov.

Aby stopami zmiatli psov aj vojakov, nezačali hneď strihať plot, ale vydali sa pätnásť metrov popri ňom. Prestrihli piaty, šiesty a siedmy drôt, tak aby nespustili signalizáciu a prevliekli sa na druhú stranu.

Za ďalším pásom pooranej zeme ich čakal druhý z plotov. Zeminu podupali aj stopami smerujúcimi naspäť do Československa, aby to pôsobilo, že sa predsa rozhodli pre návrat. Popri plote potom prešli ďalších pätnásť metrov. Pri strihaní drôtov druhého plota však už spustili výstražný systém a zalarmovali pohraničnú stráž. Vojaci hneď spustili pátraciu akciu.

Vtedy sa ukázala rafinovanosť postupu utečencov. Kým vojaci prešli kľukatými cestami po stopách, utečenci už boli v rakúskej obci Pama.

Mliekari a útek vlakom

Husársky kúsok sa podľa Aleša Zlochu z Devínskej Novej Vsi podaril aj skupine, ktorá sa vydávala za mliekarov. Jednu hmlistú jesennú noc nadránom pristavili pri železnej opone v Devíne nákladné auto a z jeho korby preliezli pomocou rebríkov ostnatý plot.

Kňaz Anton Srholec spomína aj na utečencov, ktorí cez Devínsku Novú Ves uniesli vlak tak, že ním prerazili oplotenie na odbočke vedúcej do Marcheggu.

Ján Krempaský
Plot bol strojom na zabíjanie

BRATISLAVA. Hranica s Rakúskom bola do roku 1989 zariadením na zabíjanie ľudí. Žiaľ, mnohí utečenci o jej nástrahách nevedeli.

Zvieratá áno. Nedávny výskum správania vysokej zveri zistil, že nemecké a české jelene majú tak zafixovanú hranicu, že sa k nej nepriblížia.

Začalo sa to tenkými drôtikmi, ponášali sa na také, čo majú zabrániť kravám odísť z pasienka. Hranica so západnými krajinami sa však rýchlo vyvinula na smrtiace monštrum. Zomierali tam nielen utečenci, ale aj pohraničníci, ktorí tam slúžili.

„Medzi najnehumánnejšie spôsoby zabezpečenia hranice so Západom patrila elektrifikácia drôtených zátarás a ich zamínovanie,“ hovorí Ľubomír Morbacher z ÚPN. Systém drôtených zátarás bol trojitý, stredná bola pod vysokým napätím. Začiatkom päťdesiatych rokov ich poistili aj zamínovaním priestoru. Po mnohých zraneniach pohraničníkov hranicu v roku 1956 odmínovali.

Nemenej drastický bol systém psích svoriek používaný od polovice 80. rokov. Na vonkajšej strane drôtených zátarás vybudovali koterce. Z diaľky ich lankom ovládal psovod. Na utečencov púšťali obzvlášť agresívne psy, ktoré ľudí dotrhali. Psov sa báli aj niektorí pohraničníci. Strach mali aj obyvatelia Rakúska, keďže svorky prebiehali aj na ich územie.

Ján Krempaský
Smutné príbehy

Len málo z pokusov prejsť cez hranicu sa podarilo. Väčšina z nich bola tragická.

BRATISLAVA. Dvadsaťročný Emil Lukovský zo Zohora povedal, že ide zbierať liečivé rastliny. Bolo leto v roku 1956, skoro ráno vyrazil na bicykli. V skutočnosti mieril do Rakúska, a tak vyrazil do Vysokej pri Morave, kde sa mu podarilo prekonať hranicu a skočiť do rieky Moravy.

Na plávajúceho utečenca pohraničníci vystrieľali najmenej 116 nábojov zo samopalov a pušiek. Napriek tomu Lukovský preplával až na rakúsky breh. Prešiel ešte pár metrov a odpadol. Mal prestrelenú lebku. Pohraničníci ho zobrali a odviezli na československú stranu. Lukovský po ošetrení v nemocnici strávil zvyšok života na psychiatrii.

Východný Nemec Hartmut Tautz sa v lete 1986 pokúsil utiecť cez „suchú“ hranicu v Petržalke. Železnú oponu si pozrel z internátu Družba, kde sa ubytoval.

Podarilo sa mu prestrihnúť prvú signálnu stenu. Tam sa už stal obeťou stratégie zdivočených psích svoriek.
Za plotom začali muža prenasledovať pohraničníci so psami. Tie ho drasticky dohrýzli, v dôsledku šoku a ľahostajnosti pohraničníkov o pár hodín zraneniam podľahol.
Ján Krempaský

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  10. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  1. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  2. Malé knedličky, veľké dojmy
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  6. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  7. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  10. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 163
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 930
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 973
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 338
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 4 965
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 4 890
  7. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 4 400
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 597
  9. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 2 875
  10. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 682

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami (Komentár Máriusa Kopcsaya)

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

KOMENTÁRE

Férové, ale drsné ultimátum z USA (Schutzov týždeň)

Prečo je balvanom v oku ten iliberál, ktorý nevládne?

EKONOMIKA

Kažimír dostal košom. Sulík odmietol zmenu dlhovej brzdy

Sulík sa stretol s ministrom financií.

ŠPORT

Sagan: Keď idem so Slovákmi, navzájom sa motivujeme

Majstra sveta čaká prvý ostrý štart.

Neprehliadnite tiež

Exminister Janušek, ktorého súdia za nástenku, dohliada v Žiline na transparentnosť

Hlavní aktéri nástenkového tendra dnes žijú bežným životom. Napriek obžalobe a hrozbe dlhoročného trestu má byť jeden z nich prvkom verejnej kontroly.

Pokuta za nedodanie lieku na recept môže po novom dosiahnuť aj milión eur

Nový systém má pomôcť pacientovi dostať liek do dvoch dní, dodávatelia liekov ho kritizujú.

Kováčik sa má podľa Čižnára venovať riadeniu úradu, nie žalobám

Generálna prokuratúra reaguje na informáciu, že Kováčik za osem rokov svojho pôsobenia dozoroval 61 prípadov, no žalobu nepodal ani raz.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop