Daňami by prišli o veľkú časť svojich vysokých príjmov. Prostitúcia je u nás aj napriek občasným snahám politikov o jej potlačenie na vzostupe. Podľa odhadov Štatistického úradu dosiahli príjmy z prostitúcie v roku 2000 výšku takmer dve miliardy korún. Začiatkom 90. rokov sa odhadovalo, že je to okolo 500 miliónov korún.
Podiel prostitúcie na výške hrubého domáceho produktu je podľa odhadov viac ako 0,2 percenta. Úvahy o zdaňovaní prostitúcie sa už objavili, podporu ale zatiaľ nezískali.
„Neviem si predstaviť, že by štát zarábal na niečom nelegálnom a zároveň takom nemorálnom, ako je prostitúcia,“ vyhlásil Daniel Lipšic z KDH.
Podľa Štefana Omastu z prezídia Policajného zboru je na Slovensku približne tisíc pouličných prostitútok. O ostatných neexistujú podrobnejšie záznamy. Najväčšia koncentrácia prostitútok je vo väčších mestách, ako Bratislava, Košice, a v turistických centrách, napríklad v Piešťanoch.
„Je viacero možností, ako sa s prostitúciou vyrovnať. V Holandsku je povolená, vo Švédsku zakázaná. Postihovaní sú tam už aj zákazníci, ktorí takéto služby vyžadujú. A potom je tu ešte taká forma ako u nás. Vieme o nej, ale trpíme ju,“ hovorí Omasta. „Na prostitúciu priamo nadväzujú ďalšie trestné činy ako obchod s drogami, vydieranie či ublíženia na zdraví.“
O obmedzenie prostitúcie v mestách sa slovne pokúšalo KDH. Jeho predstavitelia navrhovali, aby polícia vytlačila prostitútky z centier miest na perifériu. Komplexné riešenie problému však zatiaľ neponúklo. Predstavitelia strany úplne odmietajú myšlienku legalizácie. „Legalizácia prostitúcie nie je riešením. Ak by sme ju legalizovali, malo by to za následok jej rozšírenie. Každý zákon musí mať aj morálny základ,“ povedal Lipšic.
ROMAN PATAJ
