BRATISLAVA. Rúca totiž prirodzené regióny a nevytvárajú sa podmienky na ich vzájomnú spoluprácu. Uviedol pre TASR expert na oblasť verejnej správy Viktor Nižňanský, podľa ktorého šancu na lepšie územné delenie pochovala v roku 2001 nielen vtedajšia opozícia, ale aj niektorí koaliční poslanci. Tí s ňou v parlamente pri schvaľovaní zákona o samospráve vyšších územných celkov hlasovali za osem vyšších územných celkov (VÚC) a nie za ich vyšší počet.
Práve 12 alebo dokonca až 16 samosprávnych krajov by bolo pritom podľa Nižňanského oveľa lepšie riešenie územného členenia štátu. A to aj preto, že by sa ním vytvorili prirodzenejšie celky, ako sú v súčasnosti. "Dnes už vidíme, že tých osem krajov neláka občanov, lebo sú v neprirodzených regiónoch. Keby bol napríklad Spiš, Šariš, Zemplín atď., určite by mali ľudia väčší záujem o to, ako sa vyvíja ich región," poznamenal Nižňanský, podľa ktorého vytvorenie VÚC nebolo pre Slovensko prakticky nič nové. "Ľudia sú zvyknutí na to, že mali tento článok verejnej správy," dodal.
O tom, že Slovensko má mať osem VÚC, rozhodla Národná rada SR v roku 2001, keď sa za tento variant vyslovilo 84 poslancov, proti hlasovalo 54, traja sa hlasovania zdržali a dvaja nehlasovali. Vtedajšia vláda pritom odsúhlasila návrh, podľa ktorého malo mať Slovensko 12 vyšších územných celkov. Počet VÚC však napokon poslanci zredukovali pozmeňovacím návrhom.
