BRATISLAVA. Tí navyše výkonnosť funkcie šéfa VÚC môžu kontrolovať len obmedzene. V súvislosti s voľbami do orgánov samosprávnych krajov to pre TASR povedal politológ Erik Láštic z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Väčšia moc a postavenie predsedu VÚC súvisí aj s jeho právomocou vrátiť zastupiteľstvu uznesenia, ktoré schválilo, v prípade, že sa mu nepozdávajú. "Možnosť vetovania alebo pozastavenia účinnosti potom zvyšuje požiadavku na väčšinu, ktorá ho môže opätovne schváliť, a tiež stanovuje limit dvoch mesiacov, čo vytvára tlak na väčšinu v rámci zastupiteľstva, aby získavali nových poslancov na prehlasovanie predsedu," objasnil Láštic.
Predseda VÚC má okrem práva veta aj možnosť navrhovať zastupiteľom svojho podpredsedu z radov poslancov a sám mu aj určovať právomoci. "Znižuje sa tak možnosť poslancov kontrolovať činnosť predsedu," doplnil politológ.
O posty predsedov samosprávnych krajov má v nadchádzajúcich voľbách záujem 56 kandidátov. Voľby do orgánov samosprávnych krajov a ich predsedov sa na Slovensku uskutočnia v sobotu 14. novembra tohto roka. Prípadné druhé kolo sa bude konať 28. novembra, avšak len pre tie kraje, kde ani jeden z kandidátov na predsedu VÚC nezíska absolútnu väčšinu odovzdaných hlasov.
Šéfa VÚC sa podarilo v prvom kole zvoliť v minulosti iba v historicky prvých voľbách v roku 2001. Stalo sa tak v Bratislavskom samosprávnom kraji, kde sa do kresla tamojšieho predsedu dostal Ľubo Roman. V ostatných krajoch rozhodli o predsedoch občania v druhom kole.
