20 ROKOV SLOBODY

Mozgu ŠtB sa ujali finančníci z Penty

Keď padol komunizmus, mnohí vysokí dôstojníci ŠtB si chceli udržať pozície aj v nových pomeroch.

ŠtB sleduje demonštrantov v Prahe v októbri 1989.(Zdroj: ČTK)

Prvý začínal ako vojak, druhý ako robotník. Tretí bol murárom. Keď sa v 60. rokoch zamestnali na ministerstve vnútra, ich kariéra išla prudko nahor.

BRATISLAVA. Vtedajší minister vnútra Ján Langoš im však neveril, takže tí, čo ešte neboli v dôchodkovom veku, si museli hľadať inú prácu. Niektorí sa nestratili ani po revolúcii. Jeden chráni citlivé údaje Penty, ďalší robil biznis s Jurajom Širokým. Tretí dohliadal na bezpečnosť v U.S. Steel Košice.

Strážca citlivých dát

lorenzAlojz Lorenc začínal ako profesionálny vojak. Do armády vstúpil v roku 1960, členom komunistickej strany sa stal ako 22-ročný. Počas Pražskej jari sa pridal k jej tvrdému jadru, príchod okupačných vojsk označil za „prvý krok k normalizácii situácie v krajine“. Previerková komisia mu dokonca poďakovala za „správny triedny postoj a angažovanosť pri konsolidačnom procese“, keďže „preukázateľne brzdil činnosť pravicových síl v základnej organizácii KSČ“.

V roku 1970 Lorenca presunuli na ministerstvo vnútra, kde pracoval ako kryptológ. V ŠtB mal povesť mimoriadneho inteligentného človeka, čo sa odzrkadlilo aj na jeho kariérnom postupe. V roku 1981 sa stal náčelníkom Správy ZNB v Bratislave, o štyri roky to dotiahol až na prvého námestníka federálneho ministra vnútra. Z tejto funkcie riadil väčšinu zložiek ŠtB, krátko po revolúcii nariadil skartáciu veľkého množstva jej dokumentov. V tom čase zarábal deväťtisíc korún, čo bol trojnásobok priemerného platu. V priebehu kariéry dostával kráľovské odmeny, celkove okolo 240–tisíc korún.

Po revolúcii bol Lorenc dvakrát odsúdený za zneužitie právomocí verejného činiteľa. Na Slovensku dostal len 15-mesačnú podmienku, v Českej republike štyri roky natvrdo – väzeniu sa však vyhol. Dnes žije v centre Bratislavy, pracuje ako manažér odboru bezpečnostných rizík vo finančnej skupine Penta. „Zodpovedá za ochranu dát a optimalizáciu vnútorných procesov firmy, riadi interný audit,“ povedal jej hovorca Martin Danko.

Lorenca, ktorý je vraj „špičkový odborník v oblasti ochrany dát“, im odporučil posledný komunistický podpredseda vlády a otec bývalého šéfa SIS Vladimír Lexa. Lorenc o pôsobení v ŠtB hovoriť nechce, spolumajiteľovi Penty Slavomírovi Haščákovi však jeho minulosť neprekáža. „Je mi jedno, či niekto pracoval pre CIA alebo KGB, či bol členom ústredného výboru alebo disident. Pokiaľ je človek šikovný a uznávaný vo svojej brandži, nič iné ma nezaujíma,“ povedal Haščák v roku 2005 pre mesačník SPEX.

Biznis so Širokým

blahaMilan Bláha (na snímke ÚPN) má 71 rokov, žije v Bratislave. Otec bol traktoristom, matka domácou. Bláha začínal ako vŕtač naftových a plynových sond, v roku 1961 sa zamestnal na ministerstve vnútra. Je absolventom straníckeho kurzu politickej ekonómie a fakulty ŠtB v Prahe, bol aj na stáži KGB v Moskve.

V roku 1971 sa stal Bláha vedúcim straníckej skupiny, jeho svokra bola poslankyňou SNR. „Pred augustom 1968 som mal obavy, aby to u nás nedopadlo tak, ako v roku 1956 v Maďarsku. Vážim si, že k tomu neprišlo a som vďačný ZSSR. Na schôdzach som podporoval zdravé sily v strane,“ napísal v rezortnom dotazníku.

Ako vyšetrovateľ ŠtB bol Bláha „veľmi iniciatívny“. Už ako 25-ročný pracoval na prípadoch, ako bolo opustenie republiky. Dobre si počínal aj pri „zaisťovaní majetku tých, čo emigrovali“. „Je to jeden z najproduktívnejších vyšetrovateľov ŠtB. K riešeniu prípadov pristupuje politicky správne, riadi sa uzneseniami vyšších straníckych orgánov.“ Bláha sa vypracoval až na šéfa vyšetrovateľov ŠtB v bratislavskom kraji, z rotného to dotiahol na podplukovníka. V polovici 80. rokov zarábal asi 4500 korún, čo bol vtedy dvojnásobok priemerného platu. Dostal aj odmeny 45–tisíc korún.

Od roku 2002 je Bláha v predstavenstve Prvej strategickej. „Pomáha nám s právnymi vecami,“ hovorí Miroslav Hrabovský, poverený stykom s klientmi. Spoločnosť má základné imanie takmer 22 miliónov eur, zamestnáva okolo 350 ľudí. Vlastní aj akcie iných firiem – necelých 66 percent má v Chemolaku, 33 percent v Plastike.

Šéfom predstavenstva je Vladimír Balaník – bývalý príslušník ŠtB a blízky spolupracovník údajného mecenáša Smeru Juraja Širokého. Oboch evidovala Hlavná správa rozviedky ŠtB v Prahe. Dnes vlastní Širokého firma Druhá strategická, ktorá je zapletená v kauze tunelovania harvardských fondov, 17 percent akcií Prvej strategickej.

Bláha sa za minulosť nehanbí, no nechce o nej hovoriť. „Ako vyšetrovateľ som sa riadil vtedajšími zákonmi. Dozorovala to prokuratúra a súdili súdy. Obráťte sa na nich.“ Na otázku, kto ho oslovil, aby pracoval pre Prvú strategickú, reagoval podráždene: „Čo vás do toho?“

V službách Američanov

sarnovskyŠtefan Sarnovský (na snímke ÚPN) má 69 rokov, žije v Košiciach. Začínal ako murár, v roku 1962 sa zamestnal na ministerstve vnútra. Je absolventom práva aj rozviedčickej školy v ZSSR. „16. augusta 1959 som zažil jednu z najväčších chvíľ vo svojom živote. Bol som prijatý za člena strany,“ napísal v žiadosti o prijatie do ŠtB. V strane bola aj jeho manželka, otec, sestra, brat, švagor či svokor. „Po príchode spojeneckých vojsk som sa ako príslušník ŠtB zúčastňoval ochrany pomníkov sovietskych vojakov. Iniciatívne sme strhávali plagáty, ktoré hanobili ZSSR,“ napísal Sarnovský v roku 1971 v rezortnom dotazníku.

Na začiatku kariéry mal ako referent na starosti cirkev. Aktívny a cieľavedomý – tak ho videli jeho nadriadení, keď odchádzal v roku 1973 na rezidentúru vo Washingtone. V USA pracoval na krajanoch a emigrantoch, získaval agentov.

„V sťažených podmienkach bol odvážny vo vyhľadávacej činnosti, dobre si viedol aj pri riadení agentúry,“ píše sa v hodnotení z roku 1981. O dva roky neskôr sa stal Sarnovský náčelníkom Správy ŠtB v Košiciach. V práci s ním boli spokojní. „V dôsledku skvalitnenia riadiacej práce došlo k zvýšeniu počtu realizovaných prípadov, najmä na úseku boja proti nepriateľskej činnosti cirkvi. Pri organizácii práce využíva sovietske skúsenosti a skúsenosti z rozviednej činnosti.“ V priebehu kariéry dostal Sarnovský odmeny približne 126–tisíc korún.

Po revolúcii obchodoval s počítačmi, neskôr bol konateľom spoločnosti VSŽ Export–Import, ktorá podnikala s nerastnými surovinami a odpadmi. Sarnovský pôsobil aj v U.S. Steel Košice, kde bol manažérom pre bezpečnosť.

Momentálne je v dozornej rade spoločnosti Metal Invest, ktorá sa zaoberá hutníctvom a strojárstvom. So Sarnovským sa nám spojiť nepodarilo, viac ako rok ho nevie zohnať ani likvidátor firmy Peter Skriňák. „Dozorná rada musí schváliť záverečnú správu, aby som mohol ukončiť likvidáciu.“ V roku 2004 však Sarnovský o svojej minulosti hovoriť nechcel: „Je to už dávno, nemám k tomu čo dodať.“

Činnosť ŠTB
  • v roku 1989 pracovalo v ŠtB okolo 20-tisíc ľudí
  • v tom čase bolo v jej databázach viac ako 90-tisíc ľudí
  • ŠtB sledovala odporcov režimu, organizovala únosy i vraždy
  • jej informácie slúžili ako dôkazy v politických procesoch
  • na Slovensku bolo odsúdených viac ako 70-tisíc ľudí
  • v celom Československu bolo za komunizmu popravených viac ako dvesto politických väzňov
  • ďalšie stovky boli umučené vo väzniciach, v pracovných táboroch a uránových baniach
V línii strany

ŠtB bola hlavnou oporou totalitného režimu. Tých, čo sa vzopreli, vláčila po výsluchoch – mnohí skončili vo väzení alebo násilnou smrťou.

BRATISLAVA. ŠtB podliehala najvyššiemu vedeniu komunistickej strany. Tzv. politbyro jej dávalo úlohy, koho rozpracovať, sledovať, zlikvidovať. Stranícke organizácie schvaľovali aj kariérny postup dôstojníkov ŠtB. Od tajných zase závisel kariérny postup bežných ľudí – vrátane takých oblastí, ako bola kultúra či vzdelanie.

„ŠtB bola štátom v štáte. Sprostredkúvala strane informácie o skutočnom stave spoločnosti a naopak – dostávala od nej represívne úlohy,“ hovorí Miroslav Lehký z Ústavu pre štúdium totalitných režimov v Prahe. Cez Vojenskú kontrarozviedku (VKR), ktorá bola jej súčasťou, ovládala aj armádu. „VKR bola klinom do tohto prostredia. Armáda bola totiž ozbrojenou zložkou, takže vplyv ŠtB bol poistkou, ako ju mať plne pod kontrolou.“

Najhoršie boli päťdesiate roky, keď pracovali v ŠtB predovšetkým robotnícke kádre. Bitky a mučenie oponentov režimu boli na dennom poriadku. V lepšom prípade skončili vo väzení, v horšom násilnou smrťou. V 80. rokoch používala ŠtB sofistikovanejšie metódy. Keď chcela niekoho zastrašiť, využila na to recidivistov či psychicky labilných ľudí.

Prioritou bola cirkev, bývalí politickí väzni, zakázaní umelci či vyhodení členovia strany. „ŠtB vytvárala atmosféru strachu, pričom robila aj tzv. rozkladné opatrenia – snažila sa budovať nedôveru medzi priateľmi, manželmi, v rodinách,“ pripomína Lehký. Využívala na to širokú sieť agentov, ktorí boli nasadení doslova všade.

Smerom navonok robila ŠtB tzv. destabilizačné opatrenia s cieľom ovládnuť slobodný, demokratický svet. Často podporovala teroristov, ktorým poskytovala ochranu a finančné zázemie. Tolerovala a chránila aj drogové cesty z východu na západ – napríklad tzv. balkánsku cestu. „Predpokladali, že drogy sú faktorom, ktorý bude rozkladať západnú spoločnosť,“ dodal Lehký.
Marek Vagovič

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  1. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  4. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  5. Unverzita vyTVORená nápadmi študentov!
  6. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  7. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  8. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  9. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 296
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 3 781
  3. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 082
  4. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 3 037
  5. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 2 161
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 653
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 638
  8. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 423
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 421
  10. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach 1 061

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Armádny generál: S migmi si načas vystačíme, no bude to drahšie

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Nadhľad Matie Lenickej

Radi by sme mali istotu, že ráno ešte bude svetlo

Rozumieme, komu najviac nahráva a vyhovuje Kiskova kauza.

Komentár Petra Schutza

Gajdošovi sa veriť nedá, pre Danka

V Smer-SNS-Híd je kapitán veľkým pánom.

EKONOMIKA

Do Moricových železničných opravovní vstupuje nový investor

Budamar získa tretinu v ŽOS Vrútky.

Neprehliadnite tiež

Domov

Gajdoš nepriznal takmer polovicu svojho príjmu

Minister obrany v majetkovom priznaní nespomenul výsluhový dôchodok.

Domov

Armádny generál: Termíny sú šibeničné, zmluvu na migy budeme musieť predĺžiť

Udržanie starých stíhačiek bude drahé, Rusi si môžu zapýtať viac. Nebo by nám však dočasne mohli ochrániť aj Česi či Poliaci.

Domov

Kiska sa v New Yorku zúčastnil na biznis fóre, s podnikateľmi hovoril aj o Slovensku

Spomedzi lídrov biznisu sa fóra zúčastnil aj najbohatší človek sveta Bill Gates.

Domov

Ministerka Lubyová: Nikto v EÚ nechce pozastaviť eurofondy pre vedu a výskum

Pripomenula, že ministerstvo školstva zrušilo problematickú eurofondovú výzvu.