BRATISLAVA. Vyplynulo to z ankety ČTK medzi analytikmi. Predvolebnú agitáciu podľa nich najlepšie zvládli kandidáti z radov úradujúcich županov, funkcia im však poskytla nezaslúženú výhodu a podporu regionálnych médií.
Historicky tretie hlasovanie o obsadení krajských zastupiteľstiev sa uskutoční v sobotu 14. novembra, prípadné druhé kolo hlasovania o županoch je naplánované o dva týždne neskôr. Oficiálna predvolebná kampaň odštartovala 17 dní pred otvorením volebných miestností v stredu 28. októbra a skončí sa vo štvrtok 12. novembra. Niektorí uchádzači o kreslo župana začali s bilbordovou agitáciou ešte pred jej oficiálnym začiatkom, čo však údajne nie je porušením pravidiel.
Slabá kampaň
"Kampaň bola viac ako mdlá, rozhodujúca bola stranícka príslušnosť kandidátov," povedal ČTK politológ Michal Horský z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Poznamenal, že uchádzači o kreslá županov mali zreteľný náskok v kampaniach i verejných diskusiách. "Vystupovali síce kvalifikovanejšie, ale s istou mierou arogancie moci," dodal Horský. Niektorým úradujúcim politikom vraj pomohli aj regionálne periodiká, financované z peňazí daňových poplatníkov.
Prezident mimovládneho Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov označil predvolebnú agitáciu najmä v Bratislavskom kraji za intenzívnejšiu oproti nevýraznej kampani v roku 2005. "Tohtoročným krajským voľbám dominoval zväčša súboj koalície a opozície," zhodnotil. Výnimkou bol Nitriansky kraj, kde vznikla koalícia vládnych i opozičných strán proti subjektom zastupujúcim práva maďarskej menšiny - SMK Pála Csákyho a Most-Híd bývalého predsedu SMK Bélu Bugára.
Politici sa sústredili na mestá
Kampaň podľa politológa Petra Horvátha z trnavskej Univerzity sv. Cyrila a Metoda zasiahla najmä veľké mestá; vidiek zväčša obišla. "Prevládli negatíva v podobe osobných útokov medzi úradujúcimi županmi a ich najväčšími rivalmi či informácie o zadĺženosti samospráv," doplnil.
Politická agitácia podľa Mesežnikova prekročila jedine hranice Banskobystrického kraja, kde sa o funkciu župana uchádzajú bývalý člen Smeru-SD a súčasný župan Milan Murgaš a jeho niekdajší stranícky kolega a europoslanec Vladimír Maňka (Smer-SD). Murgaš, ktorého pre kandidatúru proti Maňkovi vylúčili zo strany, tvrdil, že predsedu Smeru-SD Roberta Fica stále viac ovládajú ľudia zo starej Strany demokratickej ľavice.
Účasť by mala byť vyššia
Časť oslovených politológov sa zhodla, že volebná účasť bude vyššia ako pred štyrmi rokmi. "Naznačil to už mierny nárast záujmu voličov o tohtoročné prezidentské voľby a voľby do Európskeho parlamentu oproti predchádzajúcim hlasovaniam," povedal riaditeľ agentúry MVK Pavel Haulík.
Vyššiu účasť očakáva aj Mesežnikov. Naopak, Horský je presvedčený, že účasť bude pre rastúcu apatiu najnižšia zo všetkých troch hlasovaní. "Zvolený môže byť vyšší počet nezávislých kandidátov, čo by svedčilo o kritickom postoji občanov k činnosti parlamentných politických strán," dodal. V roku 2005 prišlo v prvom kole volieb k urnám 18 percent voličov.
