BRATISLAVA. Demonštrácia v deň 17. novembra 1989 bola tiež pôvodne len pripomienkou iného výročia – a to 50 rokov od študentského protestu z roku 1939, keď zasahovala proti ľudským a občianskym slobodám v rozbitom Československu nacistická totalita. Viacerí študenti vtedy svoju účasť na proteste zaplatili životom. „Tento rozmer sviatku dnešní politici nepochopili, možno o ňom ani netušia,“ myslí si historička práva Katarína Zavacká.
Rozporný vzťah politikov k novembru 1989 pripisuje Zavacká ich predstave o monopole moci, ktorá je podľa nej pre terajšiu vládnu garnitúru lákavá a ťažko očakávať, že sa od nej bude aktívne dištancovať. „Monopol moci je pre niekoho fascinujúci,“ skonštatovala.
Ľudia sa na štát príliš spoliehajú
Problém však vidí aj v postoji mnohých ľudí, ktorí boli zvyknutí, že za nich rozhodoval štát od narodenia až po smrť a zodpovednosť za seba vnímajú ako záťaž. „Sloboda pre nich neznamená toľko ako fakt, že sa o nich niekto stará a preberá zodpovednosť za nich. Preto im ten režim môže dodnes chýbať a sú ochotní nasledovať každého, kto im tú ‘starostlivosť’ sľúbi.“
Za najdôležitejšie pre 20. výročie nežnej revolúcie, ktoré si Česi a Slováci pripomenú 17. novembra, považuje Zavacká uvedomenie si práv i zodpovednosti, ktoré prináša pozícia slobodného občana v slobodnom štáte. „Každý hlas má obrovskú silu,“ zdôrazňuje. V tejto súvislosti odcitovala prvého československého prezidenta T. G. Masaryka, ktorý presadzoval občiansku výchovu, teda výchovu k občianskym právam a slobodám. Upozorňuje, že nie zodpovednosť štátu za občana, ale zodpovednosť občana za to, ako vyzerá jeho štát, patrí k základným podmienkam fungovania demokratického štátu.
