BRATISLAVA. Presadzuje pritom najmä populárne sľuby so záporným prínosom ako napríklad rušenie poplatkov či obmedzenie zisku zdravotných poisťovní. Neplní naopak tie užitočné, za ktoré Uhliarik označil nepovinné zdravotné poistenie alebo objektívne úhrady za zdravotnú starostlivosť.
Žiadne výrazné posuny v rámci plnenia programového vyhlásenia už pritom podpredseda hnutia neočakáva, keďže sa blížia parlamentné voľby. "Teraz už na to nebude šanca," skonštatoval. Podľa Uhliarika mal pritom kabinet dosť času a prostriedkov, aby uskutočnil mnohé pozitívne zmeny v zdravotníctve. Ako doplnil, túto oblasť by mala vláda vnímať ako prioritu a predovšetkým by mala byť odpolitizovaná.
Ministerstvo zdravotníctva SR sa kritike bráni a tvrdí, že programové vyhlásenie plní postupne a v plnej miere. "Tlačovú besedu hnutia vnímame iba ako predvolebnú kampaň," dodala pre agentúru SITA hovorkyňa rezortu Zuzana Čižmáriková. Ivan Uhliarik je totiž podľa internetovej stránky Trnavského samosprávneho kraja kandidátom na jeho poslanca v nadchádzajúcich regionálnych voľbách.
Predstaviteľovi opozičnej strany sa v rámci krokov vlády nepozdáva najmä zrušenie poplatkov. Súkromné zdroje v zdravotníctve totiž napriek tomuto kroku stále rastú. Navrhuje preto, aby sa zaviedol tzv. ochranný limit, teda maximálna suma, ktorú by každý občan zaplatil na zdravotnú starostlivosť z vlastného vrecka. Kritizoval aj neexistenciu nepovinného zdravotného poistenia či nezaloženie fondu na drahé výkony, do ktorého mal štát prispievať na finančne zvlášť náročnú liečbu.
Uhliarikovi sa nepozdáva ani výška platieb za poistencov štátu. Tá by mala byť podľa programového vyhlásenia na úrovni 5 % z priemernej mzdy spred dvoch rokov, v tomto roku je však vo výške 4,9 % a v budúcom by dokonca mala klesnúť na 4,78 %. Podľa neho to predstavuje výpadok na úrovni 60 mil. eur. Ďalšie zdroje unikajú zrušením degresívnej marže v nemocniciach. Podpredseda KDH pritom privítal znižovanie cien liekov, nepáči sa mu však stály rast ich
Člen opozičnej strany kritizoval aj zásahy štátu do činnosti zdravotných poisťovní, ako obmedzenie použitia ich zisku či prerokovanie ich rozpočtov vládou. Chýba mu pritom väčšia aktivita vlády v oblasti prevencie či reštrukturalizácie siete zdravotníckych zariadení. Vcelku pozitívne hodnotí obnovenie rajonizácie, ktoré podľa neho každému občanovi garantuje dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
