BRATISLAVA. TASR o tom dnes informoval hovorca ministerstva spravodlivosti Michal Jurči s tým, že ESĽP zamietol jeho námietku týkajúcu sa nespravodlivosti konania, ako aj námietky v súvislosti s porušením Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Pán Sika žaloval Slovenskú republiku pre porušenie jedného z článkov tohto dohovoru nespravodlivosťou a dĺžkou občianskoprávneho konania o zaplatenie určitej sumy. So svojou sťažnosťou na postup okresného súdu sa obrátil aj na Ústavný súd SR, ktorý 7. novembra 2005 rozhodol, že Okresný súd Trnava porušil právo pána Siku na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd prikázal okresnému súd konať vo veci a nahradiť sťažovateľovi trovy konania. Sikovi priznal 20.000 Sk (v tom čase približne 514 eur) ako náhradu nemajetkovej ujmy.
Vo svojom rozsudku sa však ESĽP nestotožnil s argumentáciou slovenskej vlády, že sťažovateľ nemôže byť viac považovaný za obeť porušenia dohovoru. Podľa názoru európskeho súdu náprava získaná od Ústavného súdu SR nemôže byť v zmysle jeho ustálenej judikatúry považovaná za adekvátnu a dostatočnú, a to najmä vzhľadom na nízke priznané odškodnenie, a preto sťažovateľ nestratil status poškodenej osoby.
ESĽP následne preskúmal celkovú dĺžku konania a dospel k názoru, že nebola v súlade s požiadavkou primeranosti lehoty. Pán Sika požadoval 2944 eur (88.691 Sk) ako náhradu majetkovej škody, 4923 eur (148.310 Sk) ako náhradu nemajetkovej ujmy a paušálnu sumu ako náhradu nákladov a výdavkov. Európsky súd nezistil príčinnú súvislosť medzi zisteným porušením a uplatnenou majetkovou škodou, preto tento nárok zamietol.
Fekiačovcom priznali vyššie odškodné
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol, že v prípade Fekiač a Fekiačová proti Slovenskej republike by navrhovatelia mali dostať vyššie odškodné, ako im priznal Ústavný súd SR. Ten im uznal zadosťučinenie 25 000 korún, čo v tom čase bolo približne 607 eur, náhradu trov právneho zastúpenia a prikázal Okresnému súdu Zvolen konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
Práve pre prieťahy v konaní o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva žalovali Fekiačovci Slovensko. Európsky súd však neakceptoval námietky o dĺžke konania od sťažovateľky, pretože tá nepodala ústavnú sťažnosť. Európsky súd nesúhlasil so slovenskou vládou, že prvý sťažovateľ mohol podať novú ústavnú sťažnosť. Agentúru SITA o tom informoval hovorca rezortu spravodlivosti Michal Jurči.
