BRATISLAVA. Pioniersky sľub. Jedna z prvých veľkých skupinových udalostí pre väčšinu tých, čo stihli pred novembrom 1989 dosiahnuť vek deväť rokov. Deti v tmavomodrých nohaviciach či v sukni s bledomodrou košeľou a červenou pionierskou šatkou stáli zoradené v šíku v modrých rovnošatách na Slavíne či pri pamätníku partizánov a skladali pioniersky sľub.
„Sľubujem pred svojimi druhmi, že budem pracovať, učiť sa a žiť podľa pionierskych zákonov, aby som bol dobrým občanom svojej milovanej vlasti, Československej socialistickej republiky a svojím konaním chránil česť Pionierskej organizácie Socialistického zväzu mládeže.“
Nad tým, čo hovoria, prečo a aký to má zmysel, rozmýšľal málokto – do organizácie sa vstupovalo viacmenej automaticky, hoci navonok bola pionierska organizácia dobrovoľná.
Sovietsky vzor
Komunistická strana vybudovala systém a štruktúru, ktorá už od detstva vštepovala idey komunizmu podľa sovietskeho vzoru. Začalo sa v šiestich rokoch iskričkami, nasledovali pionieri, stredoškoláci sa stali zväzákmi.
Kto odmietol, mohol mať problém dostať sa na strednú či vysokú školu. Mládežnícke organizácie a školy boli pre komunistickú stranu kľúčovým nástrojom, ako ovplyvniť mladých. Deti zdravili učiteľov Česť práci, presne tak, ako sa zdravili komunisti. Vedúci ideologického oddelenia ÚV KSS koncom 60. rokov Miroslav Kusý, ktorého zo strany neskôr vyhodili, spomína, že hlavným cieľom bolo najprv potlačiť náboženstvo.
„Prísne sa kontrolovalo, či niekto chodí do kostola. Vymysleli sa namiesto neho aktivity,“ hovorí. Ideológia vyhlasovala, že náboženstvo je „tmárstvo a že cirkev je reakčná inštitúcia, ktorá ohlupuje ľudí“.
Podľa Kusého si pomohla aj Marxovým citátom, že „náboženstvo je ópium ľudí“. Na religióznom Slovensku si komunisti dávali na presadzovaní novej ideológie dosť záležať.
Čo vieš o ZSSR?
Pionierske skupiny fungovali pri každej škole a boli zväčša veľmi aktívne. V pionierskych kronikách sa každoročne opakujú záznamy o súťažiach ako Puškinov pamätník, Melódia priateľstva či Čo vieš o ZSSR?
Poctiví kronikári, ako boli napríklad v pionierskej skupine G. Titova z Valalík, zachytili zápisky z besied so spisovateľmi, lekármi a ľudovými milicionármi.
Tie sa opakovali každý rok, rovnako ako návštevy závodov, múzeí. Návšteva Domu Košického vládneho programu pionierov z Valalík 1. novembra 1984 podľa kroniky uchvátila a jasno mali po nej aj o budúcnosti. „Už dnes dobre vieme, že naším cieľom je dosiahnuť komunizmus,“ zachytáva kronika, ktorá je v Múzeu školstva a pedagogiky v Bratislave.
Pionieri z Tvrdošína dostali poďakovanie z Vietnamu. „V boji našej krajiny proti americkým agresorom nás povzbudzujú tak všetky socialistické štáty, ako aj pokrokoví ľudia na celom svete,“ napísali z ďalekého Hanoja.
Tábory
Zatiaľ čo počas školy zabávali a vzdelávali deti v pionierskych oddieloch, cez prázdniny sa chodilo do táborov.
Po rokoch sa spomína viac ako na nástupy v rovnošatách a na pozdrav „Budovať a brániť socialistickú vlasť buď pripravený!“, po ktorej nasledovala odpoveď: Vždy pripravený! na zážitky z nočných hier a na prvé lásky. V osemdesiatych rokoch sa už ideológia z táborov vytrácala. Oficiálne doktríny však až do konca trvali na svojom.
„Chceme, aby naše deti trávili v pionierskej organizácii radostné a šťastné chvíle, aby si však súčasne v jej kolektíve osvojovali vlastnosti socialistického človeka – pracovitosť, túžbu po vzdelaní a sebazdokonaľovaní, čestnosť, disciplínu, fyzickú zdatnosť a vytrvalosť.“
Ruštinu musel absolvovať každý
Cez ruský jazyk sa komunisti snažili prehĺbiť vzťah k Sovietskemu zväzu. Mnohým však tento jazyk skôr znechutili.
BRATISLAVA. Museli sa ju učiť všetci a aj z nej maturovať. Ruština – jazyk nášho bývalého veľkého socialistického brata. Na to, že bola jazykom povinným a stala sa jedným zo symbolov komunistického režimu aj po roku 1989, rýchlo doplatila. Zo škôl, kde sa deti azbuku učili od štvrtého, prípadne piateho ročníka, sa postupne vytratila.
Dôraz na ruštinu komunisti kládli hneď po prevzatí moci v roku 1948. Stala sa nástrojom režimu, ktorý „mal prispievať k rozvoju socialistického internacionálneho cítenia a k prehĺbeniu československo-sovietskych vzťahov“. Tak zadefinovala ruský jazyk Pedagogická encyklopédia Slovenska z roku 1985.
„Uvedomujeme si jasnejšie, že ruštinu sa učíme nielen preto, že ju milujeme ako jazyk našich osloboditeľov, ale aj preto, že ju potrebujeme ako jazyk pokroku pri budovaní našej socialistickej vlasti,“ napísala o ruskom jazyku Júlia Lacková do Zborníka Múzea školstva a pedagogiky o vyučovaní ruštiny z roku 1973.
Bola ruština tiež nástrojom propagandy? Témy ako Veľká októbrová socialistická revolúcia či podrobný život Vladimíra Iľjiča Lenina boli samozrejmosťou. Žiaci sa o nich učili aj na iných predmetoch.
To, či sa ruský jazyk zneužil na propagandu, záviselo od konkrétneho učiteľa, myslí si ruštinárka Tatiana Znancová, ktorá pôvodne učila na gymnáziu v Spišskej Starej Vsi.
„Skôr si ešte ako študentka spomínam na svoju maturitnú otázku zo slovenčiny – kultúrna politika KSČ, a nie z ruštiny,“ hovorí. Ruštinu si vybrala, pretože ju mala a má rada. Dlho ju však neučila, začala až v roku 1989, a to s takou „vervou“, že prípadný odpor študentov k tomu jazyku si nevšimla.
O tom, s akou nevôľou študenti ruštinu študovali, koluje množstvo historiek. Rovnako, ako aj o tom, že podaktorí zmaturovali v slovenčine s ruským prízvukom. A hoci ruštinu museli absolvovať všetci, väčšina na ňu rýchlo zabudla a azbuka je im cudzia. Jazyk nemali kde precvičovať.
Na základnej škole si síce začali písať s pioniermi zo Sovietskeho zväzu, ale táto družba vydržala zväčša len pár rokov.
Vysokoškoláci lúskali Marxa, Engelsa i Lenina
Čo mali spoločné študenti medicíny, práva, ekonómie techniky či architektúry pred rokom 1989? V indexe im nechýba skúška z marxizmu-leninizmu.
BRATISLAVA. Skúška z marxizmuleninizmu bol ďalší z nástrojov, ktorým režim „vymýval mozgy“ študentom. Dosiahli skôr opak – skúška sa stala zväčša formalitou, ktorú považovali študenti za úplnú zbytočnosť.
V prvých troch ročníkoch museli všetci vysokoškoláci absolvovať skúšky z dejín medzinárodného robotníckeho hnutia, teda poznať významné aktivity robotníkov od ničenia strojov na počiatku priemyselnej revolúcie až po vznik odborov a združovanie sa do medzinárodných organizácií. Nasledovala politická ekonómia, teda štúdium Marxovho Kapitálu. V treťom ročníku nasledoval vedecký komunizmus, teda štúdium, ako všetci dospejú do „šťastnej beztriednej spoločnosti“.
Marxizmus-leninizmus slúžil na jediné, jeho „zmyslom bolo ohlupovať,“ spomína Miroslav Kusý.
Beata
Balogová
