Ústavní sudcovia po 22 mesiacoch rozhodli, že o spornom zákone rozhodnú.
Pôvodnú správu agentúry ČTK sme o 22:00 nahradili autorským článkom SME
BRATISLAVA. Ústavný súd sa po 671 dňoch rozhýbal. Bez dvoch mesiacov dva roky mu trvalo, kým rozhodol, že sa zákonom, čo umožňuje štátu stavať diaľnice na cudzom, bude aj ďalej zaoberať. Občania, ktorým hrozí, že ich pozemky obsadia stavebné stroje, si však vydýchnuť nemôžu. Súd odmietol pozastaviť účinnosť sporných paragrafov.
Aké to je prísť pre diaľnicu o pozemok, už vedia majitelia, ktorí ustúpili pri výstavbe rýchlostnej cesty medzi Nitrou a Tekovskými Nemcami. Keď sa 52 kilometrov dlhý úsek začal budovať, nie všetky pozemky mal štát vyrovnané.
Keby pezinská skládka prijímala aj právny odpad, mohli by sa tešiť na novú várku z Ústavného súdu. Stĺpček Lukáša Filu: Cesta
Majetkov sa vzdali aj Šútovčania, ktorí pod tlakom zákona uprednostnili dohodu pred doťahovaním sa so štátom. Ďalším na rade by mal byť úsek diaľnice medzi Martinom a Prešovom. Ústavný súd rozhodol o podaní opozičných poslancov presne dva roky po prijatí zákona o mimoriadnych opatreniach súvisiacich s výstavbou diaľnic.
Ľudí neochránili
Ústavní sudcovia síce urobili dlho očakávané rozhodnutie, no ohrození občania sa ich ochrany nedočkali. Kým totiž nerozhodnú o jeho ústavnosti, zákon je stále účinný. „Ľudia, ktorí platia dane, rešpektujú zákony a majú nejaký pozemok, si zaslúžia vyššiu mieru ochrany,“ myslí si zástupca opozičných poslancov pred Ústavným súdom Daniel Lipšic z KDH.
Ústavný súd účinnosť nepozastavil, lebo podľa neho nie je právo vlastniť majetok ohrozené. Ak sa totiž aj začne stavať, tak súčasne prebieha aj vyvlastňovacie konanie, ktoré nikto nespochybňuje. „Takýto stav, ktorý by mohol nadobudnúť intenzitu protiústavnosti, však napadnuté ustanovenia zákona o jednorazových mimoriadnych opatreniach v spojení so stavebným zákonom neumožňujú ani nepredpokladajú,“ napísal súd.
Kým sa totiž vyvlastnenie neskončí, tak formálne je občan majiteľom svojho pozemku, hoci už o ňom rozhodovať nemôže.
Argumenty opozície
Opozícia práve preto žiadala o odklad účinnosti. Poslanci argumentovali rozhodnutiami Európskeho súdu pre ľudské práva aj Ústavného súdu z minulosti, že štát nemôže obmedziť vlastnícke práva natoľko, že majiteľovi síce majetok naoko ostane, ale nakladať s ním nemôže.
„Vlastník je oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním,“ pripomenuli opoziční poslanci sudcom ich rozhodnutie z minulosti.
Aj zástupca riaditeľa Ústavu štátu a práva SAV Jozef Vozár hovorí, že práve v tom je pointa tohto právneho sporu. „V tom, že sa začne stavať na cudzom bez rozhodnutia o vyvlastnení, pričom ešte nevieme, ako sa vyvlastnenie skončí. Alebo áno,“ pýta sa Vozár, podľa ktorého to potom nie je vyvlastnenie akceptovateľné pre právny štát.
„Ústavný súd vychádza z predpokladu, akoby sa každé vyvlastňovacie konanie muselo skončiť pre dotknutý subjekt neúspešne,“ myslí si právnik.
Napriek tomu, že Ústavný súd účinnosť zákona nepozastavil, pre prípadný zásah do vlastníckeho práva odporúča, aby sa dotknutý vlastník domáhal svojho práva. Cez opravné prostriedky správneho konania alebo žalobou na súd.
Sudca Ľalík sa rozhýbal
„Je zarážajúce, že procesné uznesenie o prijatí na ďalšie konanie prijal súd za 22 mesiacov,“ myslí si o rozhodnutí Lipšic. Spravodajcu k podaniu, podpredsedu súdu Milana Ľalíka pre nečinnosť často kritizoval. Ten presne nevysvetlil, prečo príprava na rozhodnutie trvala tak dlho.
