BRATISLAVA. Predseda koaličnej HZDS Vladimír Mečiar je presvedčený, že ak má byť Národná rada (NR) SR plnohodnotným parlamentom, musí mať slobodnú diskusiu a kontrolnú funkciu voči všetkému, čo sa v štáte robí. Aj preto podľa jeho slov hnutie stále trvá na zásadnej zmene rokovacieho poriadku NR SR, ktorú ĽS-HZDS zatiaľ bez úspechu predstavila ešte minulý rok. Okrem iného prinášala aj možnosť zriaďovať za istých podmienok v parlamente vyšetrovacie výbory.
"Tento návrh na zmenu rokovacieho poriadku sme odovzdali všetkým poslaneckým klubom, požiadal som ich o názory a stanoviská a koaličných aj o podporu. A výsledok? Okrem HZDS to nepodporuje nikto," vyhlásil pre TASR. Mečiar však konkrétne výhrady ostatných politických strán nepozná. "Nikto sa nevyjadril k vecnej stránke veci, nebola politická vôľa. No keď to nešlo teraz, pôjde to o trištvrte roka," avizoval expremiér s tým, že k návrhu by sa chcelo hnutie vrátiť po parlamentných voľbách.
Odídencom chce zobrať výhody
Nové znenie rokovacieho poriadku by malo tiež priniesť automatický zánik členstva vo výboroch pre poslancov, ktorí opustili poslanecký klub a zrušenie príspevku na ich kanceláriu v regióne, ako aj krátenie príspevkov na ich asistentov. "Poslanec je zástupca voliča, nie je majiteľom mandátu. Keď odíde z klubu, tak voliča už nezastupuje a nepotrebuje preto tie veci, ktoré so zastupovaním súvisia," argumentuje Mečiar. Podľa jeho slov sa takýto odídenec stáva hercom sám pre seba. "Vystupovanie z klubov destabilizuje pomer síl, výsledky volieb a politickú štruktúru," podčiarkol.
Mečiar sa domnieva, že na Slovensku sa zneužíva fakt, že poslanec je slobodný a voľne nakladá so svojím mandátom. "Nie je to tak. On nakladá s dôverou voličov, mandát je poverenie. Nemáme to riadené príkazmi, ale zase nie je možné, aby si robil, čo chce, to je potom anarchia," uzavrel.
Aj podľa predsedu poslaneckého klubu SNS Rafaela Rafaja sa návrh HZDS neujal pre nedostatok politickej vôle. "Predpokladalo sa, že takýto rozsiahly zásah do rekonštrukcie rokovacieho poriadku si vyžaduje masívnu podporu. No mám pocit, že potom už ani predkladateľ netlačil na pílu a ostatné strany jednoducho zostali pohltené vlastnou agendou," povedal pre TASR.
Na zriadení už spomínaných vyšetrovacích výborov by sa podľa návrhu ĽS-HZDS musela zhodnúť aspoň tretina poslancov, pričom predseda a polovica členov takéhoto výboru by mali pochádzať spomedzi zákonodarcov, ktorí o jeho zriadenie požiadali. Počítalo sa aj so znemožnením novelizácie iných ako prerokúvaných zákonov prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov, teda tzv. nepriame novely. Navrhnuté znenie rokovacieho poriadku predpokladalo aj obmedzenie času pre členov vlády na odpovede počas hodiny otázok na tri minúty, čo malo zdynamizovať tento inštitút.
