Košice 10. apríla (TASR) - O medzinárodných súvislostiach postavenia maďarskej menšiny v Československu po roku 1945, ale aj o nových pohľadoch na maďarský fenomén v česko-slovenských vzťahoch v posledných desaťročiach diskutovali účastníci medzinárodného vedeckého seminára, ktorý sa dnes uskutočnil v historickej sále Župného domu v Košiciach.
Historici sa nevyhli ani téme Benešových dekrétov a zhodli sa v tom, že sú schopní v krátkom čase pripraviť publikácie, ktoré by pomohli širokej verejnosti objasniť aj menej známe udalosti z povojnového obdobia našich dejín. Pre TASR to povedal jeden z organizátorov seminára - riaditeľ Spoločenskovedného ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Košiciach Štefan Šutaj.
Na seminári sa okrem historikov z Česka, Slovenska a Maďarska zúčastnili aj diplomati - veľvyslanec ČR na Slovensku Rudolf Slánský a generálni konzuli ČR a MR v Košiciach Josef Byrtus a György Varga.
Vedecký seminár je súčasťou trojdňového zasadania česko-slovenskej komisie historikov, ktorí sa po rozdelení Česko-Slovenska stretávajú dvakrát ročne. Podľa Štefana Šutaja sa to spravidla deje raz v Česku a raz na Slovensku. V Košiciach sa spoločné stretnutie česko-slovenskej komisie koná po prvý raz.
To, že si historici zvolili ako tému svojho košického stretnutia otázky súvisiace s maďarskou menšinou vrátane Benešových dekrétov, nijako nesúvisí s tým, že v posledných dňoch sa tieto dekréty stali témou číslo jeden v ústach politikov a diplomatov, zdôraznil Šutaj. Stretnutie historikov sa totiž pripravovalo dlho vopred, a tak je viac-menej len náhoda, že historici na prísne vedeckej báze diskutovali v Košiciach o tom, o čom "sa naťahujú" politici.
Trojdňové stretnutie historikov, ako aj vedecký seminár organizujú Spoločenskovedný ústav SAV a Fakulta verejnej správy UPJŠ v Košiciach.
