BRATISLAVA. Systém voľby župných poslancov, ktorý Slovensko v sobotu využije už tretí raz, je podľa našich i zahraničných štúdií do istej miery diskriminačný. Na vine je abeceda.
Keďže mnohí voliči pred hlasovaním nepoznajú kandidátov a prvýkrát ich mená vidia vo volebnej miestnosti, vyberajú si až priamo z hlasovacích lístkov. Vo veľkých volebných obvodoch je pritom uchádzačov na jednom hárku niekoľko desiatok – napríklad v Prešove až 118.
Nerozhodnutí voliči často nájdu adeptov na krúžok už na začiatku hlasovacieho lístku a na koniec, ku kandidátom z konca abecedy, sa nemusia vôbec dostať.
Abecedná demokracia
Politológ Michal Kaliňák zistil, že pri použití tohto systému v miestnych voľbách sa v piatich náhodne vybraných mestách v rokoch 1994 a 1998 do zastupiteľstiev dostalo viac než 60 percent ľudí z prvej polovice zoznamu. O diskriminácii píše ako o „abecednej demokracii“. Kaliňák je hovorcom vicepremiéra Dušana Čaploviča (Smer).
„Určite to nie je náhoda,“ hovorí o porovnávaní vybraných okrskov sociológ z agentúry Focus Martin Slosiarik. „Človek, ktorého meno sa začína na písmeno bližšie k začiatku abecedy, má za istých okolností vyššiu pravdepodobnosť, že ho zvolia, než človek z konca kandidátky.“
Takáto možnosť je podľa Slosiarika vyššia práve pri voľbe poslancov krajských zastupiteľstiev. Riešením by bolo losovanie poradia.
Volieb županov sa chyba systému netýka, keďže volič vyberá jediného z krátkeho zoznamu a kandidátov skôr pozná.
Oslie hlasy v Austrálii
Voľbu podľa abecedy podrobne preskúmali hlavne politológovia a sociológovia v Austrálii, kde sú voľby povinné. Kandidátov tam vyberajú z jedinej listiny v podstate pri všetkých voľbách. Strany si dokonca roky svojich ľudí na kandidátky vyberajú aj podľa mena.
V Austrálii sa zaužíval pojem „donkey voters“ – oslí voliči. Ide o ľudí, ktorí z rôznych dôvodov krúžkujú najmä kandidátov na najvyšších miestach zoznamov. „Oslie hlasy“ môžu byť aj vyjadrením protestu proti systému.
Austrálske výskumy navyše ukázali, že nadpriemerný počet preferenčných hlasov dostávajú kandidáti, ktorí sú na zozname umiestnení bezprostredne pod najznámejším politikom z ich strany či koalície. Aj to svedčí o tom, že sa časť voličov dokázateľne rozhoduje až v priebehu krúžkovania a smerom zhora nadol.
Tri úspešné iniciálky
V USA či v Írsku sa pre abecedné poradie na kandidátkach neúspešní uchádzači viackrát domáhali svojich práv na súdoch. Väčšinou však neúspešne.
V americkom meste Denver súd napríklad rozhodoval o žalobe pre sťažnosť na nespravodlivosť volieb. V tradične demokratickom okrsku mala totiž väčšina z ôsmich úspešných kandidátov mená začínajúce sa na písmená A, B, alebo C.
;)
Kliknite pre zväčšenie infografu.
O víťazoch tentoraz rozhodne krúžok
Desaťtisíce hlasov končia pre rôzne pravidlá volieb ako neplatné.
BRATISLAVA. Slovensko v sobotu prejde už tretími voľbami v tomto roku. A čo voľby, to iný spôsob hlasovania.
V dvoch kolách volieb prezidenta bolo treba v rámčeku vybraného kandidáta urobiť značku „X“, v eurovoľbách zasa vybrať jeden zo šestnástich hlasovacích lístkov, prípadne na ňom zakrúžkovať jedno alebo dve poradové čísla. Teraz to bude z každého čosi.
Župa, rovnako ako obec alebo mesto, má voleného predsedu a zastupiteľstvo. Volič preto dostane dva hlasovacie lístky.
Koľkých krúžkovať?
Za župana v jednotlivých krajoch kandidujú štyria až jedenásti ľudia. Volič si z abecedného zoznamu vyberie jedného a zakrúžkuje jeho poradové číslo.
Na druhom hlasovacom lístku bude oveľa viac mien zoradených podľa abecedy – pôjde o kandidátov na poslancov krajského zastupiteľststva.
Napríklad vo volebnom obvode Banská Bystrica kandiduje na osem poslaneckých postov 90 ľudí. Naopak, v dvoch obvodoch Bratislavského kraja sa o jedno miesto uchádza šesť ľudí.
Na tieto voľby ľudia nedostali domov zoznamy kandidátov. Koľkým môžu zakrúžkovať poradové číslo, často zistia až vo volebnej miestnosti. „Bude to napísané na hlasovacom lístku,“ tvrdí riaditeľka volebného odboru ministerstva vnútra Lívia Škultétyová.
Ak volič zakrúžkuje menej kandidátov, jeho hlas bude platný. Kto však neoznačí nikoho, akoby ani nehlasoval. To platí, aj keď zakrúžkuje priveľa poradových čísiel.
V prvom kole volieb župana v roku 2005 odovzdalo nesprávne vyplnený alebo nevyplnený hlasovací lístok 39tisíc z vyše 730tisíc voličov.
Voličov pravidlá mätú
Neplatných hlasov teda bolo viac ako päť percent. Voľby župných poslancov vtedy nezvládlo približne 21tisíc ľudí. Na porovnanie, v prvom kole prezidentských volieb skončilo ako neplatných zhruba 17tisíc hlasov. Zosúladenie pravidiel hlasovania, ktoré by mohlo počet neplatných hlasov znížiť, je však zatiaľ v nedohľadne.
„Ten, kto príde po voľbách v roku 2010, má ideálnu príležitosť to urobiť,“ hovorí minister vnútra Robert Kaliňák (Smer). Krajské voľby sa konajú na celom Slovensku, ale na rozdiel od parlamentných či prezidentských sa v nich rozhoduje iba o danom kraji. Voliť sa preto dá iba v mieste trvalého bydliska, voličský preukaz zákon nepozná.
Tieto voľby sú svojské aj tým, že si nevyžadujú výber jednej strany alebo koalície. Volič môže zakrúžkovať kandidátov z rôznych strán alebo aj nezávislých.
Jozef Čavojec
V Bratislave sú falošné zoznamy
BRATISLAVA. Obyvatelia bratislavského Nového Mesta by mali spozornieť. Ako včera upozornila mestská časť, v ich schránkach sa objavili falošné volebné zoznamy. Namiesto tridsiatich kandidátov na župných poslancov obsahujú len 26 mien, ich poradie nie je ani očíslované.
V porovnaní s pravým zoznamom chýbajú na tom falošnom Pavol Dubček, Peter Flaškár, Richard Frimmel a Dušan Galis. Mestská časť sa podľa svojej hovorkyne Alžbety Klesnilovej od tohto zoznamu dištancuje.
vev
Beata
Balogová
