BRATISLAVA. Karol Noskovič mal v roku 1951 krátko pred maturitou. Keď sa večer vracal vlakom z kina domov do Pezinka, zatkli ho dvaja eštebáci. „Dali mi na ruky putá, priviazali ma o stoličku, opreli pištoľ o hlavu a pýtali sa na údajnú protištátnu činnosť. Po výsluchu som bol celý krvavý,“ hovorí Noskovič.
S priateľmi tlačili letáky, že komunisti vyhadzujú ľudí z práce, berú im pôdu, zatvárajú kňazov. Hádzali ich do schránok, rozdávali kolegom a známym. „Jeden z nás sa v krčme preriekol pred človekom, ktorý sa vydával za člena akejsi opozičnej skupiny. Bola to hra, v skutočnosti išlo o eštebáka,“ spomína Noskovič.
Leopoldovský mlyn
Platy a dôchodky
Ľudia, ktorí boli za komunizmu vo vysokých pozíciách v ŠtB, dostávajú približne 600 eur.
Priemerný dôchodok je 337 eur.
Bývalí funkcionári Vojenskej kontrarozviedky majú okolo 700 eur.
Služobne mladší funkcionári ŠtB, ktorí sa po revolúcii zamestnali inde, majú asi 800 eur.
Časť dôchodku im vypláca Sociálna poisťovňa, zvyšok je príplatok od ministerstva vnútra.
Politickí väzni, ktorí sedeli napríklad štyri roky v Jáchymove, dostávajú približne 400 eur.
Viac ako funkcionárom ŠtB, približne 700 eur, štát vypláca len politickým väzňom, ktorí sedeli desať a viac rokov.
V Česku dostávajú bývalí eštebáci rovnaké dôchodky ako bežní ľudia – okolo 400 eur.
Najskôr ho odvliekli do vyšetrovacej väzby v Leopoldove, kde vládli neznesiteľné pomery. Prežil aj tzv. leopoldovský mlyn, čo bol spôsob, ako zlomiť tých, ktorí sa nechceli priznať.
„V jednom kuse nás mlátili, dávali ceruzky medzi prsty, ktoré potom stláčali. Celú noc nám do očí svietili žiarovky, v izbe nebola žiadna posteľ, len holá zem.“
Noskovič bol odsúdený za vlastizradu. „Keď som sa dozvedel, že mi dali šesť rokov, mal som veľkú radosť, že vôbec žijem. Teoreticky som mohol dostať aj trest smrti.“
Po 110 dňoch na samotke v Leopoldove ho odviezli do väznice v Ilave, aby napokon skončil v uránových baniach v Jáchymove.
Odsedel si viac ako tri roky. Na trojposchodových posteliach ich spalo osemnásť. Pracovali 12 hodín denne, robili aj nočné zmeny. „Na raňajky sme dostali kúsok chleba a nejakú čiernu žbrndu, čo nám muselo vydržať až do večera. Zažil som aj to, keď strieľali ľudí bez rozsudku.“
Čierny barón
Po prepustení z väzenia narukoval ako bývalý politický väzeň k takzvaným čiernym barónom. Dva roky fáral v ostravských uhoľných baniach. „Otec vždy chcel, aby som šiel na veterinu, no ja som mal záujem o povolanie učiteľa,“ spomína Noskovič.
Namiesto toho bol celý život robotníkom - najskôr lisoval vypínače, pracoval na stavbe aj v hydinárňach. Problémy mal aj jeho otec, ktorý si za údajnú ilegálnu činnosť odsedel päť rokov v Jáchymove. Keď išiel Noskovič v roku 1994 do dôchodku, štát mu vypočítal necelých 100 eur mesačne.
Dnes mu chodí približne 400 eur. Pred dvoma rokmi totiž parlament zvýšil „bonus“, ktorý dostávajú politickí väzni k dôchodku - z 0,7 na 2 eurá za každý odsedený mesiac. „Českí politickí väzni majú okolo 700 eur mesačne. Kedysi sme mali vlaky aj liečebné poukazy zadarmo. Štát nám to zobral,“ pripomína.
Dvojka v ŠtB
Anton Faťol je zootechnik, do komunistickej strany vstúpil koncom 50. rokov. V decembri 1961 sa zamestnal na ministerstve vnútra, kde pôsobil až do októbra 1990.
Za tridsať rokov urobil ako dôstojník ŠtB závratnú kariéru - najskôr bol starším referentom, potom zástupcom náčelníka odboru pre boj s vnútorným nepriateľom.
Viedol aj odbory boja s vonkajším nepriateľom a na ochranu ekonomiky. Dotiahol to až na zástupcu náčelníka XII. Správy ŠtB v Bratislave, čo bola druhá najvyššia funkcia v štruktúrach komunistickej tajnej služby na Slovensku.
Ako si november 89 pamätajú ľudia, ktorí dnes ťahajú Slovensko?
Z Faťolovho spisu vyplýva, že riadil „spravodajskú činnosť na úseku vnútorného aj vonkajšieho nepriateľa“. Absolvoval kurz ŠtB aj dva kurzy KGB v Moskve, urobil si nadstavbu Večernej školy marxizmu-leninizmu. Za prácu v komunistickej tajnej polícii dostal viac vyznamenaní aj odmeny za takmer päťtisíc eur. Jednu z nich za „zodpovedné plnenie úloh v akcii Charta 77“.
Otočka o 180 stupňov
Po revolúcii sa Faťol uchádzal o zotrvanie v polícii aj týmito slovami: „Vážim si snahy vlády národného porozumenia o demokratický rozvoj spoločnosti, jej úsilie o dynamický ekonomický rozvoj pre blaho nášho ľudu a k tomu by som chcel prispieť pred odchodom na dôchodok i vlastným pričinením.“
Vyhovujúca interpretácia histórie je mocná ideologická zbraň, komentuje Peter Morvay.
Vtedajší minister vnútra Ján Langoš mu nevyhovel, takže Faťol dostal odstupné a na jeseň 1990 odišiel do dôchodku. Eštebáci s podobným priebehom kariéry majú dnes o polovicu vyšší dôchodok ako politický väzeň Noskovič - približne 600 eur. „Nie je to spravodlivé. Bývalý režim nás v podstate potrestal dvakrát,“ myslí si Noskovič.
S Faťolom sa nám spojiť nepodarilo. Nereagoval ani na žiadosť o rozhovor, ktorú sme mu hodili do poštovej schránky.
Politickí väzni sa dočkali. Symbolicky
ÚPN udeľuje politickým väzňom dekréty veteránov protikomunistického odboja. Do konca roka ich rozdá viac ako dvesto.
BRATISLAVA. Hoci ľudia, ktorí sedeli v komunistických žalároch, majú spravidla nižšie dôchodky ako bývalí dôstojníci ŠtB, štát im prejavuje dôveru aspoň symbolicky - prostredníctvom dekrétov veteránov protikomunistického odboja. Udeľuje ich Ústav pamäti národa (ÚPN), doteraz ich rozdal už viac ako sto. Do konca roka by ich malo byť 210. „V odovzdávaní by sme chceli pokračovať aj na budúci rok,“ povedal hovorca ÚPN Ján Pálfy.
Štatút veterána protikomunistického odboja sa vzťahuje na ľudí, ktorí boli odsúdení a väznení z politických dôvodov, zaradení do vojenských táborov nútených prác, alebo násilne odvlečení do bývalého Sovietskeho zväzu.
Dekréty dostanú aj tí, ktorí síce odsúdení neboli, ale preukážu svoju protikomunistickú činnosť dokladmi, alebo svedeckými výpoveďami iných ľudí.
Veteráni odboja dostávajú od ÚPN dekréty. FOTO – TASR
ÚPN vychádza pri posudzovaní žiadostí z vlastných dokumentov, ale aj z materiálov uložených v Slovenskom národnom archíve, vo Vojenskom historickom archíve či Archíve bezpečnostných zložiek v Prahe. Skúma aj rehabilitačné rozhodnutia a kópie rozsudkov. Dôvodom na priznanie štatútu veterána protikomunistického odboja je aj trestné stíhanie za nelegálne opustenie republiky.
V prípade, že takýto človek už nežije, dostane dekrét in memoriam. ÚPN ho potom odovzdá blízkej osobe. Podľa Pálfyho reagujú politickí väzni na ocenenie veľmi pozitívne. „Takmer všetci pozvaní si ho prídu prevziať. Čakali na to celý život. V podstate ide o morálne ocenenie a rehabilitáciu týchto ľudí.“
vag
Politici: Treba to zmeniť
Koalícia aj opozícia sa zhodujú, že politickí väzni by mali dostávať od štátu viac peňazí.
BRATISLAVA. V Českej republike nemajú bývalí dôstojníci ŠtB, ktorí pracovali pred revolúciou len v komunistickej tajnej službe, nárok na žiadne príplatky. Od apríla 1995 im štát vypláca rovnaké dôchodky ako bežným ľuďom - momentálne v priemere 9963 korún (necelých 400 eur) mesačne.
Podľa Miroslava Lehkého z Ústavu pre štúdium totalitných režimov v Prahe uvažujú nad podobnou zmenou aj v Nemecku. „Pripravujú zákon, ktorým by sa znížili dôchodky bývalých dôstojníkov Stasi na úroveň bežných ľudí. Ich príjmy boli totiž podstatne vyššie ako priemerný plat. Len odmeny prevyšovali vtedajší plat robotníka, alebo ženy za pásom. “
Koalícia s opozíciou sa zhodujú, že nízke dôchodky politických väzňov na Slovensku sú nespravodlivé. „Prekvapuje ma, že existujú také rozdiely medzi ľuďmi, ktorí boli na opačnej strane barikády. Budem sa o to zaujímať a snažiť sa to zmeniť, pretože je to nehorázne,“ hovorí poslanec HZDS Ján Kovarčík.
Podľa Vladimíra Palka z KDS ide o „boľavú nespravodlivosť“, respektíve daň za to, že veľká časť spoločnosti sa stále nevie rozlúčiť s komunizmom. „Asi sa treba ešte raz vrátiť k zmierneniu krívd voči politickým väzňom. Neodškodňovať ich len jednorazovo, ale trvalým príplatkom. Vzhľadom na ich počet by to nepredstavovalo ani veľkú ekonomickú záťaž,“ myslí si Palko.
Aj europoslanec za Smer Boris Zala súhlasí, že štát by mal vyplácať politickým väzňom viac peňazí. „Až do konca života by pravidelne dostávali istú sumu peňazí, alebo by sa im zvýšil príplatok za odsedené roky. K 20. výročiu revolúcie by to bolo gesto, ktoré by malo symbolický aj praktický význam.“
Bývalý politický väzeň Karol Noskovič však sľubom politikov neverí. „V slovenskom parlamente je stále príliš veľa bývalých komunistov.“
vag
Autor: Marek Vagovič
Beata
Balogová
