BRATISLAVA. dnosti za neľudský režim a boli strojcami a udržiavateľmi režimu. Počas diskusného fóra s názvom 20 rokov demokratických zmien v Európe a na Slovensku to dnes vyhlásil bývalý politik a disident Ján Budaj.
"Poznáme ich mená, vedeli sme ich mená a predsa sme si netrúfli ani na to najmenšie," zdôraznil. Na margo novembrových udalostí 1989 Budaj pripomenul, že išlo o prvý generálny štrajk od roku 1948. "My sme komunistov vyhnali tým istým nástrojom, ktorým sa drali k moci. A keby vtedy začali strieľať, tak potom by sme boli videli, že Slováci aj Česi majú v sebe schopnosť brániť slobodu," poznamenal.
Podľa jeho slov mal november '89 aj iné scenáre, avšak i dnes je presvedčený o tom, že v prípade, keby sa situácia vyvíjala inak, bolo by možné oprieť sa o verejnosť. "Tak ako sa to potvrdilo aj v roku 1998," zdôraznil na margo politických zmien, ktoré sa na Slovensku udiali po parlamentných voľbách v tom roku.
S komunizmom sme sa nevyrovnali
V rámci fóra, ktoré zorganizovala Informačná kancelária Európskeho parlamentu na Slovensku, dnes mimo iných prispela do diskusie aj europoslankyňa Anna Záborská. "Ja si myslím, že ak niekedy na Slovensku máme pocit, že sme sa nevysporiadali s komunizmom, tak ani Európska únia (EÚ) sa s ním nevysporiadala. Ako nové členské krajiny, ktoré sme jej členmi, sme mali za tých päť rokov minulého volebného obdobia niekoľko konfliktných situácií, kedy sa prijímali rôzne rezolúcie, dokumenty a bol problém odsúdiť komunizmus," zdôraznila s tým, že prvýkrát sa to poslancom Európskeho parlamentu podarilo až na konci volebného obdobia v jednej rezolúcii.
Podľa jej slov sa predtým stále hovorilo iba o hitlerizme a stalinizme, avšak o nacizme a komunizme už menej. "Myslím, že to bolo z veľkej časti ovplyvnené rôznymi ekonomickými záujmami, ktoré EÚ má v rámci obchodovania, či už s Ruskom, Kubou alebo Čínou. A vyzeralo to tak, akoby si naši kolegovia nechceli celkom zavrieť dvere pred týmito krajinami," poznamenala.
