Podobne ako Verejnosť proti násiliu na Slovensku, aj Občianske fórum v Čechách malo problém, ako informovať verejnosť o tom, čo sa dialo. „Štátna televízia a rozhlas poskytovali cenzurované alebo úplne skreslené informácie. Situáciu ľudia v tom čase žartovne glosovali, napríklad: televize lže, jako když Rudé právo tiskne.
Celoštátny denník Svobodné slovo sa síce rozhodol poskytovať necenzurované informácie, ale jeho náklad sa mimo Prahy dostával iba s ťažkosťami. A tak sa dostal k slovu politický plagát," spomína na vtedajšiu situáciu Filip Blažek, iniciátor výstavy Revolučné plagáty, ktorá putuje po českých centrách od Tokia po Paríž, nedávno ju bolo možné vidieť aj v Košiciach.
Podobne komplexná zbierka českých plagátov z novembra sa verejnosti prezentuje po prvý raz. Plagáty zozbieral Filip Blažek ešte koncom roku 1989, keď chodil pomáhať do pražského Mánesa, kde bolo v tom čase centrum revolučného diania.
Boli všade
Ako spomína, ošumené prízemie českých a slovenských miest sa stalo jedinou obrovskou plochou, plagáty viseli na staniciach, oblepili výklady.
Väčšina letákov, transparentov či nápisov bola robená ručne, veľmi skoro sa však objavili prvé tlačené plagáty - ofsetom či sieťotlačou. Do konca roku 1989 bolo v Čechách pololegálne okrem iných vytlačených asi dvadsať mimoriadne kvalitných plagátov, podieľali sa na nich aj profesionálni výtvarníci, medzi nimi Aleš Najbrt, Michal Cihlář, Jiří Votruba, Joska Skalník, Ivan Král či Stanislav Holý.
„Plagáty boli veľmi rôznorodé, predstavovali buď čisto typografické návrhy či riešenia s nejakou fotkou, sú však medzi nimi aj linoryty či litografie. Medzi najúspešnejšie patril určite farebný Havlov portrét, ktorý bol úplne všade.
„Ťažko hľadať medzi nimi nejakú spojitosť, no pri pohľade na celú kolekciu vidno, že aj napriek kultúrnej izolácii Československa počas totality si českí výtvarníci udržali slobodnú myseľ a dokázali nájsť prostriedky adekvátne situácii, na ktorú ich škola ani prax nepripravovali - pre slobodné vyjadrenie podstatných myšlienok," myslí si Blažek.
Beata
Balogová
