Ružová kampaň Branislava Zahradníka: v posledných dňoch kampane v Bratislave to nebol ani Vladimír Bajan, ani pravicový kandidát Pavol Frešo, ktoré mu patril outdoor, schránky a možno aj srdcia niektorých žien. Zahradník a jeho klub Občianski kandidáti sa rozhodli pre trochu neortodoxnú kampaň: v uliciach Bratislavy a veľkých nákupných centrách rozdávali ženám ruže s visačkou novej strany. Ktovie koľko žien sa záhradnou kvetinou Zahradníkovi podarí zmobilizovať. Nemusí to byť veľa, veď účasť sa odhaduje rekordne nízka. Efektívna sa môže ukázať aj taktika na poslednú chvíľu rozvešať bilbordy s novými a jasnými posolstvami: napríklad, že Bratislava už nemôže viac doplácať nato, že je úspešná. Dobrá voľba sloganu a verím tomu, že Zahradníkova kampaň by mohla znamenať aj postup do druhého kola. Pri veľmi nízkej účasti je všetko otvorené.
VIDEO: Zahradník a Rytmus
Špina, špina, špina dominovala krajským voľbám. Zdá sa, že slovenskí politickí stratégovia už rozpoznali zjavné výhody negatívnej kampane a zbavili sa škrupúľ. Veď si to dobře odskúšali už v prezidentských voľbách.V niektorých krajoch sa vytiahla maďarská karta, v inom zas počet detí. Jeden kandidát chcel starého župana vyhodiť do bielizňového koša, ďalšieho kandidáta zas zobrazili ako lenivého a nepotrebného trúda. V niektorých poslaneckých subojoch sa to zvrhlo na zvrhlé sexuálne chúťky, v iných na zvrhlosti úplne iného druhu. Zdá sa, že rok 2009 je pre vývoj negatívnej kampane kľúčový. Keď sa pozrieme k západným susedom, od istého okamihu sa stala kontinuálnym trendom. Veď je jedno, či je takáto antikampaň pravidová. Podstatné je, či sa politikovi podarí nakydať toľko špiny, že sa z nej niečo dostane aj na voliča, keďže ten posolstvu uverí.
Nízka účasť nie je v krajských voľbách ničím výnimočná, ale zdá sa, že tento rok sa mohol zlomiť ďalší rekord. Dúfať ale môžeme aspoň v to, že číslo nebude jednociferné. Slabá útecha.
Účet na státisíce. Transparentnosť financovania volebných súbojov sa ukázala byť problémom aj tieto voľby. Ako pozitívum sa síce dá hodnotiť, že v týchto voľbách už nie je nezmyselný strop na celkové finančné prostriedky minuté na propagáciu kandidátov, na druhej strane v kampani lietajú státisíce eur a málokto vie, odkiaľ vlastne sú. V rozhovoroch pre SME mnohí kandidáti priznali vysoké čiastky, napríklad stotisícový účet vystavili bratislavskí kandidáti Pavol Frešo a Robo Beňo. Branislav Zahradník priznal 65-tisíc eur, hoci jeho kampaň tiež bola jednou z najviditeľnejších: aj čo sa týka bilbordov, cityboardov či citylightov, aj čo sa týka ľudskej sily a letákov.
Ďaleko od voliča: Na jar boli prezidentskí kandidáti blízko k voličovi ako málokedy predtým. Iveta Radičová a jej súper Ivan Gašparovič prebrázdili regióny: od dedín po krajské metropoly. No pri voľbách krajských, kde kandidáti až tak ďaleko od svojho domu cestovať nemusia, sa im veľmi medzi ľudí nechcelo. Sú to pritom práve regionálne a komunálne voľby, v ktorých môže a mal by kandidát čo najbližšie byť k svojmu voličovi. Česť výnimkám, v každom kraji sa našli tí, ktorí si chodníky vyšľapali. No fakt, že sa kandidáti na županov obmedzili iba na dva typy nosičov sprostredkovaných posolstiev: plagáty a letáky, sa dá hodnotiť nie len ako negatívum pre efektívnosť kampane, ale aj pre celý demokratický proces.
Autor: Braňo Ondrášik (autor študoval politickú komunikáciu a marketing na University of Leeds)
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
