Tradičným žiadateľom o štátne záruky sú Železnice SR.
ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR
Doteraz ministerstvo financií pri riadení štátneho dlhu a poskytovaní záruk vychádzalo z nariadení vlády. Nový zákon má túto problematiku zjednotiť, zvýšiť transparentnosť a zaviesť podrobnú evidenciu.
Štátny dlh minulý rok narástol o 64 percent. Výrazný skok súvisí hlavne s vydaním takzvaných reštrukturalizačných dlhopisov, ktoré poslúžili pri ozdravovaní bankového sektora. V decembri 2001 zadlženosť dosiahla takmer 366 miliárd korún. Zahraničný dlh z tejto sumy predstavoval 94,849 miliardy.
Nutnosť využiť jednorazové privatizačné príjmy na zníženie zadlženosti zdôrazňujú medzinárodné inštitúcie aj Národná banka Slovenska. Tú znepokojil návrh Fondu národného majetku na rozdelenie peňazí a považuje ho za neprijateľný. Varuje, že ak sa peniaze nepoužijú na splatenie zahraničného dlhu, hrozí ďalšie zhoršovanie deficitu verejných financií a bežného účtu, oslabenie kurzu koruny a rast inflácie. Vláda o zámere splatiť z privatizácie dlhy hovorila už dávno, takže sa takýto postup očakáva doma aj v zahraničí. Ak svoj zámer nenaplní, hrozia podľa banky navyše turbulencie na devízovom trhu, zmena hodnotenia zahraničnými investormi a medzinárodnými inštitúciami. Pôvodne avizované rozdelenie výlučne na splátky zahraničného dlhu a dôchodkovú reformu považuje NBS za jediné a v súčasnosti nevyhnutné riešenie na udržanie menovej stability. FNM pritom vo svojom návrhu vyčlenil na splácanie zadlženosti iba necelých 20 miliárd. Poskytnutím peňazí na rozvojové projekty v rozsahu, ako to navrhuje fond, by podľa NBS pokračovalo prejedanie privatizačných príjmov. Na rozdelení peňazí sa majú ministri dohodnúť do konca tohto mesiaca.
Ďalšou prijateľnou možnosťou je v krajnom prípade, okrem financovania dôchodkovej reformy, už len použitie peňazí na splatenie domáceho dlhu. To však prinesie podľa NBS viacero vážnych rizík: odlev devízových rezerv, negatívny vplyv na jej hospodárenie, ďalšie zhoršovanie bežného účtu, oslabenie kapitálového trhu a napätie vo verejných financiách kvôli možným problémom pri prefinancovávaní zahraničnej dlhovej služby v budúcnosti. Centrálna banka vláde pripomína, že či už peniaze použije na splatenie domáceho, alebo zahraničného dlhu, prostriedky ušetrené z rozpočtu, pôvodne určené na splátky úrokov, by sa mala použiť na ďalšie zníženie zadlženosti.
JANA BRONDOŠOVÁ
Čo tvorí štátny dlh
- záväzky z delenia majetku ČSFR
- deficity štátneho rozpočtu
- prijaté úvery, pôžičky
