Belgická tlač: Orbán má malé šance zvrátiť výsledok volieb
Brusel 10. apríla (TASR) - Hlavné belgické denníky sa ešte vracajú
k výsledku nedeľňajšieho prvého kola parlamentných volieb v Maďarsku.
La Libre Belgique píše o rane premiérovi Viktorovi Orbánovi, Le Soir
hovorí o facke súčasnej vláde.
Oba sa pritom zhodujú, že Orbán má len malé šance zvrátiť
výsledok volieb a zabrániť porážke od socialistov. Denníky tiež
vyjadrujú potešenie nad neúspechom krajne pravicovej Strany maďarskej
spravodlivosti a života (MIÉP) Istvána Csurku, ktorá neprekročila
päťpercentný prah potrebný na vstup do parlamentu. La Libre Belgique
označuje tento výsledok za "šťastné prekvapenie".
Víťazstvo socialistov však musí ešte potvrdiť druhé kolo 21.
apríla, pripomína La Libre Belgique. Väčšina analytikov však dáva len
malé šance Orbánovi zvrátiť výsledok. Veľmi komplikovaný maďarský
volebný systém ale môže priniesť prekvapenie - v roku 1998 v prvom
kole tiež vyhrali socialisti, ale nakoniec voľby prehrali, pripomína
denník.
Le Soir však v tejto súvislosti dodáva, že vtedy sa do
parlamentu dostala Csurkova strana. Jej terajší neúspech vzal zrejme
Orbánovi všetky možnosti zvrátiť výsledok volieb. Víťazstvo koalície
socialistov a liberálnych demokratov je vysoko pravdepodobné, píše
s odvolaním sa na názory analytikov.
Podľa Le Soir potrestali maďarskí voliči politiku Viktora
Orbána. Neúspech jeho strany môže vysvetliť viacero dôvodov.
Socialisti obviňujú konzervatívcov napríklad z ich snahy rozdeliť
maďarskú spoločnosť, okrem iného zákonom, ktorého cieľom je podpora
3,5 milióna Maďarov žijúcich v susedných krajinách.
A hoci Orbán dosiahol ekonomický rast krajiny, ktorý nemá
v strednej Európe porovnanie, opozícia pripomína najmä zhoršenie
sociálnej nerovnosti, dodáva Le Soir.
Nová veľvyslankyňa SR v Rade Európy odovzdala poverovacie listiny
Štrasburg/Brusel 10. apríla (TASR) - Novovymenovaná veľvyslankyňa SR
pri Rade Európy Anna Lamperová odovzdala dnes v Štrasburgu
poverovacie listiny do rúk generálneho tajomníka RE Waltera
Schwimmera.
Bývalá dlhoročná právna expertka SR v RE nahradila v Štrasburgu
doterajšiu veľvyslankyňu Evu Garajovú, ktorá bola na tomto poste od
októbra 1998.
Lamperová sa hneď po odovzdaní poverovacích listín zúčastňuje
dnes na rokovaní Výboru ministrov na úrovni stálych zástupcov
členských krajín, ktorého cieľom je okrem iného pripraviť najbližšie
zasadnutie tohto orgánu naplánované na 2. a 3. mája vo Vilniuse.
Pražské Divadlo Pod Palmovkou sa chystá do Bratislavy
Praha 10. apríla (TASR) - Pražské Divadlo Pod Palmovkou sa 15. apríla
predstaví s hrou Pavla Kohouta Ubohý vrah na doskách Divadla Pavla
Országha Hviezdoslava v Bratislave.
Ako uviedol manažér divadla Petr Našic, Divadlo Pod Palmovkou
má veľký záujem o spoluprácu so Slovenskom. Býva hosťom napríklad
v Štúdiu L+S v rámci festivalu České divadlo a vytvorilo dlhodobý
projekt pravidelných vystúpení slovenských divadiel, v rámci ktorého
už vystúpila napríklad Astorka Korzo, DAB Nitra, Divadlo SNP Martin,
či Štátne divadlo Košice.
Hlavný protagonista hry, český herec Jiří Langmajer pre TASR
prezradil, že na účinkovanie v Bratislave sa už veľmi teší. "To bude
pre mňa veľká pocta hrať v Národnom divadle," dodal. "Kedykoľvek je
tu slovenské divadlo, alebo kedykoľvek ide české divadlo na
Slovensko, tak je to vždy oslava priateľstva, kolegiality,
profesionality, herectva a je jedno, či budeme hovoriť po česky alebo
po slovensky," podotkol.
Langmajer na Slovensku hral asi päťkrát "samé veľké pekné
veci". "Často nie je dôležitý jazyk, ale napríklad výraz alebo
atmosféra a tá je vždy na Slovensku fantastická. Takže to, čomu by
- napríklad - diváci nerozumeli, dotvorí pekná atmosféra, ktorá tam
určite bude. Strašne sa teším," dodal herec, ktorý bol práve za úlohu
Antona Pavloviča Kerženceva v inscenácii Ubohý vrah nominovaný na
cenu Thálie za najlepší mužský herecký výkon.
Úbohý vrah je jednou z najlepších hier Pavla Kohouta a od jej
vzniku sa hrala v divadlách v Nemecku, Holandsku, Francúzsku,
Rakúsku, Švajčiarsku, aj Grécka a presadila sa aj na Broadwayi.
Kohout sa nechal inšpirovať poviedkou Leonida Andrejeva Rozum. Príbeh
sa začína v okamihu, keď sa v ústave pre choromyseľných usporadúva
rekonštrukcia príbehu, v ktorej hlavný hrdina používa svoje
mimoriadne intelektuálne schopnosti a herecký talent, aby si podrobil
okolie. Jeho spočiatku "riadená a vedomá schizofrénia" ho nakoniec
dovedie až do skutočného blázinca.
Slováci a Maďari najviac podporujú vstup svojich krajín do EÚ
Viedeň 10. apríla (TASR) - Väčšina obyvateľov štyroch kandidátskych
krajín EÚ, ktoré hraničia s Rakúskom, podporuje vstup svojich štátov
do únie v nasledujúcich rokoch.
Osemdesiatosem percent Slovákov, 82 percent Maďarov, 70 percent
Čechov a 69 percent Slovincov by členstvo v EÚ "veľmi" resp. "dosť"
privítalo.
Je to výsledok štúdie, ktorú dnes zverejnili Rakúska spoločnosť
pre európsku politiku (ÖGfE) a Spoločnosť Paula Lazarsfelda pre
sociálny výskum. Údaje do štúdie sa zbierali od mája do októbra 2001.
V každej krajine sa na telefonickom prieskume zúčastnilo tisíc
respondentov.
Najmä Maďari a Slováci čakajú v prístupovom procese pomoc aj od
Rakúska: 71 percent opýtaných v Maďarsku a 72 percent na Slovensku si
myslí, že Rakúsko by malo vstup podporovať alebo sa správať
prinajmenšom neutrálne. V Slovinsku si to myslí 50 percent opýtaných
a v ČR iba 40 percent, čo nie je v súvislosti s diskusiami okolo
Temelína a Benešových dekrétov prekvapujúce.
Naopak 41 percent Čechov si myslí, že Rakúsko bude vstup ich
krajiny odďaľovať. V Maďarsku si to myslí 21 percent opýtaných, na
Slovensku 19 a v Slovinsku 27 percent.
Od členstva v EÚ očakávajú obyvatelia reformujúcich sa štátov
v prvom rade pozitívny dopad na domácu ekonomiku a politickú
stabilitu. Rakúskom presadzované "stredoeurópske partnerstvo" je
prijímané v zásade pozitívne - 82 percent Slovákov, 74 percent
Maďarov, 71 percent Čechov a 50 percent Slovincov si myslí, že takéto
partnerstvo by vstupu ich krajiny do EÚ pomohlo.
Ďalšia štúdia ÖGfE ukázala, že obyvatelia rakúskych
prihraničných regiónov v zásade pozitívne posudzujú pád železnej
opony a jej následky. Takmer 60 percent obyvateľov Burgenlandu a 49
percent Hornorakúšanov považuje otvorenie hraníc za dobrú vec.
V Dolnom Rakúsku si to myslí 42 percent tých, ktorí hraničia s ČR,
resp. 34 percent - pri hraniciach so Slovenskom.
Nálady Rakúšanov v súvislosti s prijatím nových členov sa dosť
rôznia. Najpozitívnejší vzťah prevláda k Slovinsku, ktorého prijatie
podporuje 73 percent Korutáncov a 70 percent Štajerčanov. Vstup
Maďarska by privítalo 55 percent Burgenlanďanov.
Najmenšie nadšenie vládne v Dolnom a Hornom Rakúsku vo vzťahu
k Slovensku a ČR. Len asi tretina obyvateľov týchto spolkových krajín
má pozitívny postoj k prijatiu svojho suseda do EÚ. Po 37 percent
Dolnorakúšanov a dokonca 51 percent Hornorakúšanov je proti prijatiu
Slovenska a ČR do únie.
Lamperová: Členstvo v RE môže pomôcť Slovensku aj pri EÚ a NATO
Štrasburg/Brusel 10. apríla (TASR) - Nová slovenská veľvyslankyňa
v Rade Európy Anna Lamperová je presvedčená, že členstvo SR v tejto
paneurópskej organizácii môže krajine pomôcť aj pri snahe vstúpiť do
Európskej únie a NATO.
Svoje pôsobenie v Štrasburgu chce využiť na to, aby
presadzovala záujmy Slovenska a vysvetľovala jeho postoje aj
k citlivým otázkam, napríklad k sporu s Maďarskom okolo tzv.
krajanského zákona.
"Som presvedčená, že je to tak," odpovedala Lamperová TASR na
otázku, či môže členstvo v RE pomôcť Slovensku aj pri vstupe do EÚ
alebo NATO.
"Keď si vezmeme len právnu oblasť, práve dohovory RE sú
základom, z ktorých sa vychádzalo aj pri tvorbe mnohých noriem EÚ.
Právne nástroje RE veľmi úzko súvisia s normami únie," uviedla
veľvyslankyňa, ktorá dnes v Štrasburgu odovzdala generálnemu
tajomníkovi RE Walterovi Schwimmerovi poverovacie listiny.
Stála misia SR pri RE musí byť podľa nej takým pracoviskom,
ktoré bude veľmi citlivo, diplomaticky a profesionálne sledovať
politický vývoj a patrične reagovať tak, aby sa
politicko-právno-diplomatický priestor RE vedel dostatočne využiť
v prospech Slovenska.
"Takáto je moja predstava," priblížila svoje očakávania na
novom poste Lamperová, ktorá si myslí, že RE sa trošku neprávom
ocitla v tieni EÚ a NATO. "Je to určite trochu aj tým, že v Rade
Európy sme už členmi, zatiaľ čo v prípade únie a NATO sa o členstvo
len usilujeme," dodala.
Pôsobenie v Štrasburgu chce nová veľvyslankyňa využiť aj na to,
aby presadzovala argumenty Slovenska v citlivých otázkach, napríklad
pri zákone o zahraničných Maďaroch.
"Presne tak, ako naši južní susedia využívajú tento priestor,
chcem ho využiť aj ja. Budem chcieť presadzovať tie argumenty, ktoré
sú u nás notoricky známe, ale stále sa efektívne nepresadili,"
vyhlásila.
Veľký priestor chce venovať aj rómskej problematike, ktorú RE
v členských krajinách tiež pozorne sleduje. "Vidím tu tiež dosť veľký
priestor, ktorý by som chcela využiť. Rómsku otázku treba totiž
vyriešiť nielen preto, že nás do toho tlačí EÚ. Je to otázka, ktorá
nemôže ostať nepovšimnutá," povedala pre TASR Lamperová.
Bývalá dlhoročná právna expertka SR v RE nahradila v Štrasburgu
doterajšiu veľvyslankyňu Evu Garajovú, ktorá bola na tomto poste od
októbra 1998.
Osobnosti československého abstraktného umenia vystavujú v Prahe
Praha 10. apríla (TASR) - Six from the Sixties je názov výstavy
šiestich osobností československého moderného umenia druhej polovice
20. storočia, ktorú 9. apríla otvorili vo Výstavnej sieni Mánes
v Prahe.
Výstava približuje tvorbu popredných československých
výtvarníkov - Mariána Čunderlíka, Rudolfa Filu, Jozefa Jankoviča,
Eduarda Jankoviča, Eduarda Ovčáčka, Miroslava Šnajdra st. a Miloša
Urbáska. Všetci patria k protagonistom nepredmetného umenia, pričom
ich tvorba spadá do sféry štrukturálnej abstrakcie, neskôr súčasne
s európskym vývojom zahrnutej pod pojem informel.
Cieľom výstavy je priblížiť nie celkom známu oblasť slovenského
abstraktného umenia 60. rokov českému divákovi. V spolupráci s Ivanom
Langrom, Janom Kukalom a Nadáciou Český fond umenia výstavu
pripravila Slovenská galéria v Bratislave.
Kňažko nekomentuje, že jeho meno nie je na kandidátke SDKÚ
Washington 10. apríla (TASR) - Slovenský minister kultúry Milan
Kňažko by sa nerád vyjadroval k otázke, či je prekvapený, že jeho
meno nefiguruje na kandidátke Slovenskej demokratickej a kresťanskej
únie (SDKÚ) do primárnych volieb na poslancov Národnej rady SR.
Zoznam kandidátky sa minister dozvedel v Los Angeles, kde sa
v rámci Dňa spomienky na obete holokaustu zúčastnil v Centre Simona
Wiesenthala na premietaní filmu Mateja Mináča Sila ľudskosti.
"Nebudem to komentovať, ale rozhodol som sa, že v týchto
voľbách nebudem kandidovať za SDKÚ. Po tej práci, ktorú som za dlhé
roky urobil, sa z verejného života nedá odísť, ale do akej miery to
bude mať politické súvislosti, dnes ešte nemôžem posúdiť," povedal
dnes Kňažko pre TASR. Minister však chce ako doteraz pokračovať
v práci v divadle, ale nechce byť členom nijakej profesionálnej scény.
Dnes slovenský minister kultúry končí svoj pracovný pobyt
v Spojených štátoch. V Tucsone rokoval o možnej ďalšej spolupráci
s kurátorkou Múzea umenia pri Univerzite štátu Arizona Leou
Karpiscakovou, ktorá sa zaslúžila o to, že Múzeum má hodnotnú zbierku
prác slovenských výtvarníkov.
Spolupráca múzea a školy so Slovenskom trvá už vyše desať rokov
a v týchto dňoch sa koncipuje dohoda o výmene študentov medzi
Slovenskou vysokou školou výtvarného umenia a Univerzitou štátu
Arizona.
Večer minister Kňažko odovzdá cenu ministra kultúry za
celoživotné dielo výtvarníkovi Kolomanovi Sokolovi, ktorý žije
v Tucsone a tento rok sa dožíva 100 rokov.
