MILAN KŇAŽKO
Herec, ktorý z novembrových tribún zišiel do politiky, bol ministrom medzinárodných vzťahov neexistujúceho štátu aj ministrom kultúry. V roku 1989 bol tvárou revolúcie, ako prvý v televízii verejne požadoval zrušenie vedúcej úlohy komunistickej strany, na námestí viedol mítingy. Vo VPN sa postavil za Mečiara, neskôr z HZDS prvý odchádzal. Stál pri zrode štyroch strán: VPN, HZDS, Demokratickej únie a SDKÚ. Z politiky odišiel v roku 2002, štyri roky bol riaditeľom televízie Joj.
JÁN BUDAJ
V novembri 1989 Ján Budaj ako moderátor mítingov presvedčivo formuloval, čo a ako by sa malo zmeniť, mal kredit ochranára, ktorý stál proti komunistom. Bol prvým predsedom Verejnosti proti násiliu, doviedol hnutie k víťazstvu vo voľbách v roku 1990. Z kandidátky však odstúpil v deň volieb. Jeho meno sa objavilo v evidenčných knihách spolupracovníkov ŠtB. Neskôr sformoval Demokratickú úniu, v rokoch 1998 až 2002 bol poslancom za SDKÚ, v politike sa už výraznejšie nepresadil a nepohodol sa ani s ľuďmi, s ktorými zakladal VPN.
VÁCLAV HAVEL
Zakázaný a často väznený dramatik bol už dlhšie vodcom disidentov, až v novembri sa s ním však mohla verejnosť zoznámiť. Nebol najlepší rečník, vedel však presne, čo povedať, a mal aj zmysel pre symboliku. Jeho véčko sa rýchlo preslávilo rovnako ako veta Pravda a láska musia zvíťaziť nad lžou a nenávisťou. Už v decembri sa stal prezidentom a hoci tvrdil, že len dočasne, s krátkymi prestávkami ním zostal až do roku 2003.
ALEXANDER DUBČEK
Váhal a trvalo, kým ho ľudia z VPN prehovorili, aby prišiel vystúpiť na námestie. Keď sa na tribúne ako 20 rokov zakázaný politik objavil, bola to veľká udalosť a vítalo ho obrovské nadšenie. Mladí často poznali po 20 rokoch zákazu len jeho meno, nie však tvár. Už vystúpenie na námestí však ukázalo, že je mentálne úplne inde ako ľudia z VPN. Túžil po prezidentskej funkcii, a keď sa mu ušlo „len" miesto predsedu federálneho parlamentu, bral to ako krivdu. Zomrel po tragickej autonehode v roku 1992.
FRANTIŠEK MIKLOŠKO
Organizátor sviečkovej demonštrácie v roku 1988 doplnil už v novembri prevažne občiansku zostavu Verejnosti proti násiliu, začlenil sa do jej koordinačného výboru a už len tým hnutiu pridal na autorite medzi katolíkmi na Slovensku. Po voľbách v roku 1990 dva roky viedol parlament, ku kresťanským demokratom prestúpil až v roku 1992. Po odchode z KDH spoluzakladal KDS. Vlani v prezidentských voľbách získal 101-tisíc hlasov, je poslednou tvárou novembra v parlamente a najdlhšie slúžiacim poslancom.
MARTIN BÚTORA
„Zoberme ako občania svoje záležitosti do svojich rúk!" Zakladateľ VPN formuloval kľúčové vety novembra. Je tiež autorom konceptu nežnej revolúcie, princípu odklínania a vety „Sme odkliati!" či slávneho výletu do Hainburgu, kam sa 10. decembra 1989 vybrali desaťtisíce ľudí. Neskôr poradca Václava Havla, zakladateľ Inštitútu pre verejné otázky, veľvyslanec v Spojených štátoch. V roku 2004 kandidoval na prezidenta, ako občiansky kandidát získal 129 387 hlasov.
ANTON POPOVIČ
Neslobody a tuposti komunistického režimu mal študent VŠMU plné zuby už dlhšie a november ho zastihol pripraveného. „Myslíme na robotníkov pracujúcich v podmienkach, ktoré urážajú ľudskú dôstojnosť. Myslíme na mladé rodiny bez bytov, na dôchodcov a všetkých sociálne slabých," prihovoril sa z tri-
búny na Námestí SNP za vysokoškolákov. Na pár mesiacov sa v roku 1990 dostal za VPN do parlamentu, potom sa vrátil k hudbe. Stále často a veľa vystupuje k spoločenským témam.
ZUZANA MISTRÍKOVÁ
„Máme holé ruky, ale právo na slobodný prejav bez násilia si nikdy vziať nedáme," povedala odhodlane z tribúny na Námestí SNP. Študentka VŠMU patrila medzi najznámejšie tváre revolúcie a študentského štrajku, patrila medzi rečníkov, ktorí presne vedeli, čo chcú povedať. Aj ona sa dostala za VPN do národnej rady, bola pri zakladaní Asociácie súkromných rozhlasových staníc, neskôr generálnou riaditeľkou sekcie médií a audiovízie na ministerstve kultúry. Dnes je riaditeľkou Slovenskej filmovej a televíznej akadémie.
JÁN LANGOŠ
Nie je náhoda, že v jeho byte vznikol 19. novembra názov Verejnosť proti násiliu a dôležité základy hnutia. Silná osobnosť disentu 80. rokov, muž silných zásad s tvárou bítnika, veriaci. Patril ku kľúčovým osobnostiam VPN, oslovoval ľudí, ktorých kooptovali do parlamentu, po prvých parlamentných voľbách sa stal federálnym ministrom vnútra, hoci časť VPN čakala, že zoberie funkciu predsedu slovenskej vlády. Životný sen sa mu splnil v roku 2002, keď na jeho popud vznikol Ústav pamäti národa, ktorý dokumentuje obdobie neslobody. Stal sa jeho šéfom, ale v roku 2006 zahynul pri autonehode.
FEDOR GÁL
Sociológ so silným bratislavským prízvukom hovoril priamo o veciach, ktoré dovtedy boli tabu. Čítal prvé verejné vyhlásenia, bol pri prvej televíznej debate s komunistami aj pri rokovaniach s nimi. Nešiel do vlády a venoval sa práci vo VPN, Vladimír Mečiar na vrchole popularity z neho spravil verejného nepriateľa a Gál po sérii nechutných útokov odišiel do Prahy. Zakladal televíziu Nova, neskôr vydavateľstvo, ďalej komentuje a dokumentuje.
PETER ZAJAC
Literárny vedec už 19. novembra navrhol, že treba zriadiť koordinačný výbor, aj on bol pri zostavovaní programového vyhlásenia VPN, požiadavke na parlamentnú demokraciu, pri dramaturgii mítingov, bol spojkou medzi Bratislavou a Prahou, na jar 1990 viedol kampaň VPN, ktorá so sloganom Šanca pre Slovensko vyhrala voľby. Neskôr už v politike taký úspešný nebol, za Demokratickú stranu sa ešte ako jeden z posledných ľudí novembra dostal do parlamentu (1998 - 2001), dnes je predsedom Občianskej konzervatívnej strany.
PETER TATÁR
Ochranár, profesiou lekár, ktorého si mnohí zaradili k revolucionárom vo svetri a s veľkou bradou. Tatárovu robotu nebolo až tak vidieť, písal však úplne prvé vyhlásenia VPN 20. novembra a patril ku kľúčovým koordinátorom hnutia, neskôr šéfoval poslaneckému klubu VPN. Pokračoval v Demokratickej strane, vrátil sa do parlamentu (1998 - 2002) a zaradil sa k poslancom, ktorí naozaj pracovali, zakladal a viedol OKS, teraz išiel do župných volieb za Most-Híd.
ĽUBOMÍR FELDEK
Pri zakladaní VPN sa spisovateľ a prekladateľ nehanbil na seba zobrať úlohu komunistu, o to väčšiu silu malo, keď práve on žiadal zrušenie vedúcej úlohy strany. „Vlády, ktoré označia mládež a verejnosť za protištátne živly, nemajú právo nazývať sa ďalej vládami," burácal z tribúny. Stále píše, s manželkou sa stali obľúbencami médií, no v 90. rokoch sa na čas presťahoval do Prahy, keď ho na Slovensku odsúdili za verš „esesák sa objal s eštebákom", v ktorom sa spoznal minister kultúry Dušan Slobodník a zažaloval ho. Feldeka napokon pred pokutou a povinnosťou ospravedlniť sa ochránil až súd v Štrasburgu.
JÁN ČARNOGURSKÝ
Z basy, do ktorej ho posadili za vydávanie katolíckych novín Bratislavské listy, išiel rovno do veľkej politiky - asi 15-tisícový míting pred Justičným palácom za jeho prepustenie (22. 11.) patril medzi kľúčové momenty revolúcie. Advokát Čarnogurský vstúpil do VPN, išiel do federálnej vlády, za ktorú rokoval s komunistami. Na jar 1990 už zakladal a viedol kresťanských demokratov, po Mečiarovom odchode bol premiérom (1991 - 1992), v rokoch 1998 až 2002 ministrom spravodlivosti. Dnes je v advokácii.
LADISLAV SNOPKO
Spájal svet umenia s politickým a spoločenským dianím, hudobníkov, maliarov zapájal do akcií, tribúna v Bratislave fungovala aj vďaka jeho organizačnému talentu. Spoluzakladal VPN, bol pri dôležitých rokovaniach a rozhodnutiach, aj on zabezpečoval pochod do Hainburgu. Bol ministrom kultúry (1990 až 1992), dnes je riaditeľom Kultúrnych zariadení v Petržalke, poslancom Bratislavského samosprávneho kraja. Nemení sa - stále organizuje a zostáva Petržalčanom.
MICHAEL KOCÁB
Rocker už pred novembrom založil iniciatívu Most, aby nadviazal kontakt medzi komunistickými strukturami a politickou opozíciou. V novembri zakladal Občianske fórum a organizoval vyjednávania s komunistami - vedel, že s premiérom Ladislavom Adamcom sa dá hovoriť. Presviedčal generálov, aby armáda nezasahovala a vzápätí začal vyjednávať a organizovať odchod sovietskych vojsk z nášho územia. Jednou nohou ostal pri hudbe, druhou v podnikaní, aby sa napokon vrátil do politiky - dnes je ministrom pre ľudské práva a národnostné menšiny za Zelených.
JOZEF KUČERÁK
Hnutie VPN spoluzakladal aj ekonóm, ktorý sformuloval základné myšlienky o ekonomickej transformácii a trhovom hospodárstve. Muž so solídnym vystupovaním sa stal po prvých slobodných voľbách podpredsedom vlády pre ekonomickú reformu, neskôr odišiel do súkromného sektoru, dnes je v dôchodku.
MIROSLAV KUSÝ
Tesne pred revolúciou jedného z mála Slovákov, ktorí podpísali Chartu 77, prepustili z vyšetrovacej väzby, kam ho posadili za „rozvracanie republiky". Bývalý profesor marxizmu ako podpredseda VPN rokoval s komunistami o odovzdaní moci, no na tribúny sa mu nechcelo. Z politiky vystúpil v roku 1992 a vrátil sa ako politológ na akademickú pôdu.
MIROSLAV CIPÁR
Nežná revolúcia sa rozbiehala v dome u výtvarníka Miroslava Cipára, kde sa 19. novembra zišlo jedenásť jeho priateľov, čo niečo tušili o zákroku polície v Prahe a spísali prvé vyhlásenie. Zavolali priateľom, aby prišli do Umeleckej besedy. Prišlo okolo 500 ľudí, začínala sa rodiť VPN a Miroslav Cipár bol pri tom. Do politiky nikdy nešiel.
VÁCLAV MALÝ
Katolícky kňaz a chartista patril medzi najznámejšie tváre nežnej revolúcie v Česku, bol hovorcom Občianskeho fóra a jedným z hlavných moderátorov a organizátorov stotisícových mítingov na Václavskom námestí - aj najväčšieho stretnutia verejnosti na Letnej. Vrátil sa do cirkvi a dnes je svätiacim biskupom pražským.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
