Komunistický systém v Československu sa zrútil za niekoľko dní.
16. 11.
DEMONŠTRÁCIA V BRATISLAVE
V predvečer Medzinárodného dňa študentov sa v Bratislave konala nepovolená demonštrácia študentov. Hlavným motívom nebolo otvorene protestovať proti režimu, ale skôr proti zlému stavu školstva a podmienkam v internátoch. Po pochode ulicami sa asi 200 študentov sprevádzaných policajtmi dostalo pred ministerstvo školstva, kde sa dožadovali stretnutia s kompetentnými. Polícia proti študentom násilne nezasiahla.
17. 11.
DEMONŠTRÁCIA V PRAHE
Úradne povolený pochod, ktorý mal byť pripomienkou 50. výročia zásahu nacistov proti vysokým školám, sa skončil násilným konfliktom s políciou. Na Národní třídě polícia zablokovala asi 10-tisícový dav demonštrantov, a potom začala vytláčať s pomocou obrnených transportérov a mlátiť obuškami. Na mieste bolo viac ako 500 zranených. K vážnosti situácie prispela aj správa o smrti študenta Martina Šmída, ktorá sa však ukázala ako nepravdivá.
18. 11.
ŠTRAJK NA VYSOKÝCH ŠKOLÁCH V PRAHE
O zásahu v centre Prahy už o niekoľko hodín informovali svetové médiá a študenti sa pod dojmom z brutálneho zásahu začali zhromažďovať na pražských vysokých školách. Študenti, ale aj pedagógovia, najskôr požadovali spravodlivé vyšetrenie policajného zásahu. Popri tom sa začalo otvorenejšie hovoriť, že takéto správanie režimu je neúnosné.
19. 11.
VZNIK OBČIANSKEHO FÓRA
Po demonštrácii Národní třídu cez víkend navštívili tisícky ľudí. Okrem študentov sa začal aktivizovať disent, umelci, cirkev a ďalšie neformálne skupiny ľudí. Ešte v ten večer sa v Činohernom klube rozhodli založiť Občianske fórum, ktoré malo byť vyjednávačom medzi občanmi a komunistami. Hlavnou postavou sa stal Václav Havel.
20. 11.
ZALOŽENIE VPN
Rovnaká myšlienka na Slovensku spojila vysokoškolákov, umelcov, disent a rôzne neoficiálne spolky do Verejnosti proti násiliu. Prvé návrhy padli v nedeľu 19. novembra v budove Umeleckej besedy, kde vznikol aj názov hnutia. Na druhý deň podvečer sa v Umeleckej besede uskutočnilo ďalšie zhromaždenie, ktoré schválilo program VPN. Bola v ňom požiadavka na skutočnú demokraciu a dialóg vnútri spoločnosti. Na Hviezdoslavovom námestí sa konala demonštrácia, na ktorej požiadavky prečítal herec Milan Kňažko.
Stretnutie v Umeleckej besede 19. 11. 1989.
FOTO - JÁN LöRINCZ
21. 11.
ŠTUDENTSKÉ ŠTRAJKY NA SLOVENSKU
V utorok sa k štrajku českých vysokých škôl pripojili aj slovenské vysoké školy. Mnohí študentskí lídri sa však už predtým zúčastnili na schôdzach VPN.
Študentský štrajk.
FOTO - TASR
22. 11.
DEMONŠTRÁCIA NA NÁMESTÍ SNP
Po demonštráciách na Hviezdoslavovom a Gottwaldovom námestí (teraz Námestie slobody) sa uskutočnila prvá zo série demonštrácií na Námestí SNP. Podľa odhadov na ňu prišlo až 100-tisíc ľudí. Na tribúne čítali list od Václava Havla a zazneli požiadavky, aby aj VPN dostala prístup do médií, ktoré vtedy ešte kontrolovali komunisti, aby boli rehabilitovaní ľudia prenasledovaní z politických dôvodov, prepustení väznení disidenti, aby sa zmenil volebný systém a rezignovali politici spojení s érou stalinizmu.
Demonštrácia na Hviezdoslavovom.
FOTO - MIRO POLAKOVIČ
22.11. Demonštrácia na Námestí SNP.
FOTO - MIRO POLAKOVIČ
24. 11.
MILOŠ JAKEŠ ZLOŽIL FUNKCIU
Až v tento deň sa komunisti definitívne rozhodli, že nepoužijú proti demonštrantom silu. Na mimoriadnom zasadnutí Ústredného výboru KSČ, ktoré sa začalo v Prahe predpoludním, vedenie strany niekoľko hodín diskutovalo, ako ďalej. Minister obrany Milan Václavík navrhoval pohotovosť pre všetky bezpečnostné zložky. V podvečer sa však najužšie vedenie strany - predsedníctvo - rozhodlo, že rezignuje. Funkciu zložil aj generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš. Záverom rokovania bolo aj to, že KSS je ochotná ísť do dialógu s každým, kto rešpektuje vtedajšiu ústavu.
25. 11.
AMNESTIA PRE DISIDENTOV
Išlo o prvý veľký ústupok KSČ. Prezident Gustáv Husák zastavil trestné stíhanie viacerých disidentov. Boli medzi nimi Ján Čarnogurský, Miroslav Kusý, Jiří Ruml či Petr Uhl. Niekoľkým ďalším odsúdeným disidentom prepáčil tresty.
27. 11.
GENERÁLNY ŠTRAJK
Až generálny štrajk, ktorý trval od poludnia do 14. hodiny, ukázal skutočnú podporu OF, VPN a naopak odumierajúcu pozíciu komunistov. Podľa odhadov sa priamo do štrajku zapojila až polovica ľudí, niektorým však nebolo v ich podnikoch umožnené štrajkovať.
28. 11.
ROKOVANIA S KOMUNISTAMI
Úvodnému „predkolu", v ktorom sa Václav Havel dohodol s vtedajším komunistickým federálnym premiérom Ladislavom Adamcom, že sa vôbec rokovať bude, predchádzala utajená schôdzka so zástupcami OF aj Adamcova cesta do Moskvy, kde chcel konzultovať, čo ďalej. S Michailom Gorbačovom sa však nakoniec ani nestretol. Podľa jediného slovenského účastníka prvého oficiálneho rokovania s komunistami Jána Čarnogurského boli asi na hodinovej schôdzke „ofenzívnejší" práve nekomunisti. Požadovali rekonštrukciu vlády. Adamec navrhol také zmeny, ktoré druhá strana neprijala. Ďalšie stretnutia už prebiehali bez Adamca, na ktorého mieste sedel Marián Čalfa.
29. 11.
Z ÚSTAVY VYPADLA VEDÚCA ÚLOHA KSČ
Federálne zhromaždenie, pod tlakom verejnej mienky a na návrh vtedajšieho ministra Mariána Čalfu vypustilo z ústavy článok 4, ktorý hovoril, že vedúcou úlohou v spoločnosti aj v štáte je Komunistická strana Československa. Vypadli aj články o Národnom fronte, o tom, že všetka kultúrna politika, výchova aj vyučovanie sú vedené v duchu marxizmu-leninizmu.
30. 11.
SCHUSTER PREDSEDOM SNR
Po šéfovi Federálneho zhromaždenia Aloisovi Indrovi sa funkcie vzdal aj predseda SNR Viliam Šalgovič. Jeho nástupcom sa stal opäť komunista - Rudolf Schuster. Na rozdiel od predchodcu nešlo o človeka z najvyšších priečok straníckej hierarchie, hoci Schuster bol ako šéf Krajského národného výboru aj členom ÚV KSS. Šalgovič pád komunizmu neuniesol a o dva mesiace spáchal samovraždu.
9. 12.
ODSTÚPIL PREZIDENT HUSÁK
Gustáv Husák deň predtým, ako vymenoval novú vládu, oznámil, že odchádza z prezidentskej funkcie. „Ja osobne som od mladých rokov veril svetlým ideálom socializmu. Kde boli chyby, boli chyby ľudí, a nie základných myšlienok socializmu. Nevidím ani dnes vo svete lepšie základné myšlienky, základné orientácie. Preto im zostanem i naďalej verný," povedal v televíznom v prejave po oslovení „drahí spoluobčania, vážené súdružky a súdruhovia". Vtedy 77-ročný politik sa odchodom z Pražského hradu definitívne stiahol z verejného života. Podľa ľudí z vtedajšej VPN pôsobil rezignovaným
dojmom. Zomrel v ústraní 18. novembra 1991.
10. 12.
NOVÁ VLÁDA NA ČELE S ČALFOM
Prezident Gustáv Husák vymenoval novú federálnu vládu, v ktorej sa prvýkrát objavili aj nestraníci. Premiérom sa stal komunista Marián Čalfa. V 21-člennej vláde bolo 10 komunistov a sedem ľudí bez straníckej príslušnosti. Ostatní boli členmi niektorej zo satelitných strán KSČ, ktoré sa však už od nej oddelili. Ministrom spravodlivosti sa stal Jiří Dienstbier, ministrom financií Václav Klaus. Podpredsedom sa neskôr ako predseda slovenskej vlády stal Milan Čič.
10. 12.
POCHOD DO HAINBURGU
Akcia VPN umožnila obrovskému množstvu ľudí prvýkrát v živote opustiť krajinu smerom na Západ. Po dohode s rakúskymi orgánmi prešiel cez dovtedy nepriepustný hraničný priechod Petržalka - Berg zástup okolo 100-tisíc ľudí. Dojatí ľudia si strihali kúsky ostnatých drôtov železnej opony na pamiatku. Niektorí išli do neďalekého mestečka Hainburg, iní na rakúsku stranu Dunaja, aby si pozreli Bratislavu tak, ako ju nikdy nevideli.
Pochod do Hainburgu.
FOTO - MIRO POLAKOVIČ
28. 12.
DUBČEKOV NÁVRAT
Niekdajšia jednotka Pražskej jari sa pôvodne uchádzala o prezidentské kreslo. Keď bolo jasné, že sa hlavou štátu stane Václav Havel, Dubčekovi ponúkli druhú najvyššiu funkciu - predsedu Federálneho zhromaždenia. Na schôdzi, na ktorej do parlamentu kooptovali nekomunistických poslancov, ho zvolili skoro jednohlasne. Zdržal sa jediný poslanec.
29. 12.
HAVEL PREZIDENTOM
Inaugurácia Václava Havla znamenala koniec komunistickej éry, hoci Havel ešte sľuboval vernosť Československej socialistickej republike. Už jeho prvé slová boli úplným opakom jeho predchodcov. „Milí spoluobčané, čtyřicet let jste v tento den slyšeli z úst mých předchůdců v různých obměnách totéž: jak naše země vzkvétá, kolik dalších milionů tun oceli jsme vyrobili, jak jsme všichni šťastni, jak věříme své vládě a jaké krásné perspektivy se před námi otevírají. Předpokládám, že jste mne nenavrhli do tohoto úřadu proto, abych vám i já lhal. Naše země nevzkvétá," povedal vo svojom legendárnom novoročnom prejave.
január 1990
VSTUP MEČIARA DO VLÁDY
Prvá ponovembrová slovenská vláda pod vedením Milana Čiča nemala obsadené miesto ministra vnútra a až do januára jeho právomoci vykonával sám premiér. VPN sa preto rozhodla hľadať vhodnú osobu na toto miesto. Keďže vo svojom vedení nemala nikoho, kto sa v problematike vyznal, zvolila dnes neuveriteľný spôsob, ako miesto obsadiť: konkurz. Na konkurze boli traja uchádzači, Vladimíra Mečiara tam priviedol Čič. Doteraz sa hovorí, že na odporúčanie Alexandra Dubčeka. Mečiar sa podľa ľudí z vedenia VPN javil ako nečakaný, ale jasný favorit. Na rozdiel od iných kandidátov mal veľmi dobrý prehľad o štruktúre ministerstva, bezpečnostných zložiek a pôsobil suverénnym dojmom. Z lokálneho „vépeenkára" z Trenčína sa tak stal politik, ktorý bol trikrát premiérom.
8. a 9. 6. 1990
SLOBODNÉ VOĽBY
Voľby z 8. a 9. júna 1990 boli vlastne verejným referendom o konci komunistického režimu. V Česku i na Slovensku utrpeli komunisti porážku - napriek tomu, že aj vnútri ich strán sa na najsilnejšie pozície dostali „reformátori". Vo voľbách do SNR vyhrala VPN (29 percent) pred KDH (19 percent) a SNS s necelými 14 percentami. KSS s 13 percentami hlasov sa ušlo len 22 zo 150 mandátov. Do parlamentu sa vtedy dostalo sedem strán.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
