BRATISLAVA. Práve tí podľa hlavy štátu vynútili zmeny vlády a spoločenského usporiadanie verejných vecí.
Nežnú revolúciu novembra 89 zaradil prezident medzi najvýznamnejšie udalosti novodobej histórie slovenského národa. Je presvedčený, že každý si uvedomuje aj osobnú zodpovednosť za výhody, ktoré boli v minulom režime.
"Novembrové udalosti roku 1989 boli vyvrcholením nespokojnosti a túžby ľudí po slobode. V čase novembra sme s nadšením vítali nový pohyb v spoločnosti, zvlášť atmosféru slobody, ktorá k nám prichádzala," konštatoval Ivan Gašparovič pre TASR. Priznal, že novembrové udalosti sa už od začiatku "dotkli i jeho života a vryli sa mu natrvalo do pamäti". V tom čase pôsobil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského ako pedagóg.
Nadšenie vystriedal program
"Živo si spomínam na spontánne študentské stretnutia, ktoré zo živelného nadšenia postupne prešli do organizovaných akcií s jasnými požiadavkami, ku ktorým sme sa pridali i my učitelia. Rozhodujúcou úlohou úspešnosti v organizovaní akcií bola spolupráca so študentmi, na ktorej sa v tom čase spolupodieľal jeden zo študentov mojej skupiny," spomína prezident. Vtedy spolu s profesorom Karolom Plankom spoluzakladali Verejnosť proti násiliu.
"Prvý krok k verejnému protestu urobili študenti 16. novembra 1989 v uliciach Bratislavy, ktorý prekvapil nielen ministra školstva, ale aj predstaviteľov Ústredného výboru Komunistickej strana Slovenska. Na druhý deň došlo k pražským udalostiam. Mnohým z nás sa dodnes vynárajú obrazy demonštrácií, napätia a očakávania v davoch, či pocity nádeje pri televízoroch a rádiách," komentoval. Komunistická vláda si podľa neho vtedy musela uvedomiť, že už končí.
Za slobodu platíme
Výhody a garancie minulého režimu vo forme sociálnych istôt nahradila podľa prezidenta sloboda. Ako dodal, nájdu sa aj takí, ktorí sú sklamaní. "Veď za slobodu a demokraciu mnohí dodnes platia stratou sociálnych istôt, ktoré im garantoval predchádzajúci režim. Tie sú však nahradené niečím iným slobodou. Slobodou a svojím vlastným rozhodovaním o sebe či o budúcnosti," podčiarkol prezident. Demokratické zmeny, ktoré sa odohrali po novembri 89, priniesli podľa neho predovšetkým pozitívne zmeny. Myslí si však, že sa až príliš rýchlo vytratil počiatočný entuziazmus, odhodlanie a vzájomná slušnosť a úcta človeka k človeku.
"Hospodárske reformy a prechod na trhovú ekonomiku priniesol javy, ktoré boli pred novembrom ťažko predstaviteľné. Naši ľudia sa na vlastnej koži zoznámili s tým, čo znamená liberalizácia či privatizácia, ako vyzerá a čo prináša zatváranie brán fabrík. Teda aj fenomén nezamestnanosti, odchod za prácou do zahraničia. Hospodárske reformy a transformáciu sociálnej sféry pretrpeli najmä radoví občania, predovšetkým početná nižšia vrstva," konštatoval.
Príchod demokracie, slobody pohybu či slobody prejavu vytvoril podľa Gašparoviča priestor aj pre diskusiu, čo bude ďalej s Československom. "November 1989 bol politickým zlomom, ktorý nakoniec priviedol Slovensko k najzávažnejšiemu rozhodnutiu budovaniu samostatnej Slovenskej republiky," domnieva sa prezident. Pripomenul, že SR je dnes suverénna demokratická krajina, člen EÚ, NATO, či OSN, súčasťou Schengenu a prijala euro.
Deň 17. november 1989 prirovnal k míľnikom slovenských dejín 20. storočia. "Ako je 28. október 1918, 29. september 1938 či 25. február 1948, alebo 21. august 1968. V každom z týchto zlomových momentov sa rozhodovalo o ďalšom politickom vývine spoločnosti, ktorý mal rozhodujúci vplyv na život našich občanov," konštatoval prezident.
