achu vo voľbách, a neskôr ju pohltil Smer. Dnes je veľvyslancom v Maďarsku. PETER WEISS.
1. Čo by ste robili dnes, keby nepadol komunizmus?
„On by aj tak padol, nezáviselo to od vnútorných pomerov v Československu. Skôr alebo neskôr by som sa bol dostal do konfliktu s mocou. S nádejou som privítal perestrojku, videl som, čo sa udialo v Poľsku, od osemdesiateho roku som sa ním zaoberal takmer každý deň."
2. Ktorým ľuďom novembra by ste dali štátne vyznamenanie?
„Určite vydavateľovi Kalligramu Lászlóovi Szigetimu, ktorý nebol nejakou politickou hviezdou, ale dvadsať rokov vyvíja nielen konštruktívne kultúrne, ale aj politické aktivity."
3. Je dnes v slovenskej politike niekto, kto stelesňuje ideály novembra?
„Hlavné ideály boli stelesnené v ústave, ktorá reflektovala všetky systémové zmeny."
4. Mali ste za komunizmu skúsenosť s ŠtB?
„Nemal, ale mal som skúsenosť z Nemeckej demokratickej republiky z roku 1988, keď mal tamojší Ústav marxizmu a leninizmu výročie. Jedna z nemeckých pracovníčok ústavu tancovala s jedným Sýrčanom. Povedala, aby sme nikomu nehovorili, že tancovala s cudzincom, lebo majú vnútorné pravidlo, že musia každý kontakt s cudzincom hlásiť. Československo nemalo v tom čase žiadny liberálny režim, ale toto mnou hlboko otriaslo."
5. Keď sa po revolúcii otvorili archívy, našli ste v nich niečo, čo vás prekvapilo?
„Neskúmal som ich. Kontext, v akom sa používajú, ako dôkaz vyrovnania sa s bývalým režimom, je od samého začiatku zraniteľný. Dokumenty takej organizácie, akou je ŠtB, sa nemôžu vnímať ako dôveryhodné. Tým, že sa hneď po revolúcii urobila dohoda medzi Občianskym fórom s VPN na jednej strane a vtedajším vedením Komunistickej strany na strane druhej, na základe ktorej sa bývalí predstavitelia režimu stali vysokými štátnymi funkcionármi v novom režime, zotrela sa hranica medzi zlými komunistami a dobrými občanmi, ktorí boli len obeťami. Udavačstvo je v každej spoločnosti neobľúbené, ale nad ľuďmi vedenými v zozname ako agenti, boli ešte iní. O nich sa vie strašne málo."
6. Je dobré, že sa za minulosťou urobila hrubá čiara? Že na súde alebo prokuratúre zostali tí istí ľudia?
„Fedor Gál ma potešil, keď počas diskusie so mnou v rozhlase k 19. výročiu revolúcie hovoril, prečo dostali v prvých slobodných voľbách priestor na kandidátke VPN bývalí komunisti. Mali popularitu a hovoril o potrebe kontinuity v znalostiach. Tie mali väčšinou kvalifikovaní ľudia, ktorí boli získaní pre členstvo v strane."
7. Bolo správne uprednostniť odbornosť pred etikou aj v prípade sudcov alebo prokurátorov?
„Prečo potom nie aj učiteľov, lekárov, vedcov, inžinierov? Treba rozlišovať medzi rozsudkami, ktoré sa robili v päťdesiatych rokoch ako organizované justičné vraždy, a tými neskôr."
8. Aj v osemdesiatych rokoch odsudzovali kňazov vo vykonštruovaných procesoch.
„Myslím, že všetky tieto rozsudky sa mohli preskúmať, či boli aspoň relatívne férové z hľadiska toho, aké boli vtedy zákony. Posudzovať činnosť vtedajšieho sudcu cez hodnotovú výbavu, ktorú máme teraz, je veľmi sporné. Každý prípad je individuálny."
9. Môže sa ešte na Slovensko vrátiť nejaký typ totality?
„Musela by nastať nejaká globálna politická kríza, mimoriadny otras. Musela by sa rozsypať Európska únia, NATO. Žiadna totalita nehrozí."
10. Aká bola po revolúcii najväčšia chyba, ktorú sme ako spoločnosť urobili?
„Že majetkový prevrat sa neuskutočnil na základe dobre pripravených právnych noriem. Nemám na mysli len morálny aspekt, ako sa konkrétne osoby dostali ku častiam štátneho majetku, ale aj obrovské zbytočné náklady, ktoré vznikli zlým manažovaním podnikov. Nepochopte to tak, že som proti privatizácii z princípu. Druhý rozmer však je, či sme okamžite museli prejsť k typu vlastníckej štruktúry utváranej na základe hesla, čo je štátne, je a priori zlé."
11. Čo považujete za najvýznamnejšiu zmenu?
„Zmenu politického systému, slobodu slova, vierovyznania. Žijeme v priestore 500 miliónov ľudí, nemáme hranice, môžeme sa zamestnať kde chceme, nepotrebujeme pas, je to fantastické."
12. Bola nejaká oblasť v spoločnosti, v ktorej bola pred revolúciou lepšia situácia ako teraz?
„Určite sa zraniteľnejšie vrstvy spoločnosti cítili bezpečnejšie, najmä v dnešných „hladových dolinách". Títo ľudia sú pod obrovským existenčným tlakom a na rozdiel odo mňa si nemôžu vychutnávať nadstavbové výdobytky revolúcie - slobodu cestovania a podobne. Keď som chodil začiatkom deväťdesiatych rokov po Slovensku, obyčajní ľudia často hovorili, že keby bývalý režim nechal na pokoji to, či chodia do kostola, keby umožnil malé živnosti, tak ako to bolo v Maďarsku, a umožnil viac cestovať, nemuseli byť až takí nahnevaní."
13. Nemyslíte si, že v dôsledku hospodárskej krízy hrozí opäť obmedzenie slobody, keď sa štát bude stále viac snažiť regulovať voľný trh?
„Bol som nedávno v Budapešti na prednáške profesora Stiglitza o príčinách krízy. Po veľkej kríze na konci dvadsiatych rokov a potom po druhej svetovej vojne sa podľa neho nielen v Európe, ale aj v USA vytvorili dobre fungujúce mechanizmy kontroly správania bánk. S nástupom Thatcherovej, Reagana a ideológie neoliberalizmu sa vytvoril systém založený na čo najmenšej regulácii a ten doviedol predovšetkým Ameriku k veľkej bubline, ktorá praskla. Niektoré jednostranné ziskové aktivity finančných domov budú obmedzené. Zatiaľ sa ani G 20 nepodarilo vytvoriť všeobecne akceptovaný regulačný mechanizmus. Idea musí byť najskôr globálna a potom podľa toho, ako politicky zafarbená vláda bude, sa bude postupovať v detailoch v tej ktorej krajine."
14. Čiže neobávate sa?
„Neobávam sa. Štátno-dirigistické systémy riadenia ekonomiky už nie sú možné. A slobodu nemožno redukovať na slobodu manažérov veľkých bánk neobmedzene bohatnúť na úkor nešťastia iných."
15. Ktorý dátum v našej histórii považujete za najvýznamnejší?
„Z hľadiska sebazáchovy národa a obnovenia šance, aby Slováci boli moderným národom, je rozhodujúci 28. október 1918. Z hľadiska potvrdenia toho, že sme slobodomyseľný národ a nesúhlasíme so zverstvami, ktoré sa udiali za Tisovho režimu, je najvýznamnejšie SNP. Ak si zoberieme návrat k slobode v tom najvšeobecnejšom slova zmysle, je to 17. november. Keď si zoberieme národno-emancipačný proces, je to 1. január 1993."
16. Aký významný je pre vás 17. november?
„Je to deň, vďaka ktorému som sa dostal do politiky a zmenilo mi to celý život. Dnes sa s manželkou, ktorá bola v tom čase študentkou a nevynechala jedinú manifestáciu, smejeme na tom, čo si nedávno povedali s ďalším vtedajším študentom práva, dnes známym právnikom - keby sme vtedy stretli na námestí Weissa, asi ho zbijeme."
17. Kde budete 17. novembra?
„S českým veľvyslancom oslavovať štátny sviatok oboch krajín v Budapešti. Budem mať diskusiu na jednej univerzite so študentmi a večer recepciu."
18. Premiér bude 17. novembra na univerzite v Londýne. Čo si o jeho geste myslíte?
„Mať 17. novembra prednášku v kolíske parlamentnej demokracie, ako je Veľká Británia, je tiež jeden so spôsobov, ako si pripomenúť tento štátny sviatok. Veľmi pozorne som premiéra počúval v diskusii so Štefanom Hríbom o slovenskej ľavici. Môj postoj k novembru je v mnohom podobný. Celý začiatok deväťdesiatych rokov som bojoval proti predstave, že za bývalého režimu vznikla len veľká čierna jama a ľudia nemohli žiť plnohodnotný život a vytvárať významné hodnoty. Som rád, že dnes žijem v slobodnom štáte, ale viem aj, z akých pomerov vzišli moji rodičia a na bývalý režim sa nepozerám čierno-bielo."
19. Ľutujete niečo, čo ste v televíznej diskusii počas novembrových dní povedali?
„Chcem aj teraz povedať, že ma tam nikto neposlal. Kritizoval som svojho času vtedajšieho šéfa spravodajstva pána Farkašovského, že už aj na moskovskej televízii sú relácie s otvoreným koncom a radil som mu, aby konečne niečo také urobil. On mi potom zavolal, že takú ide urobiť, aby som prišiel. Nemohol som odmietnuť. Neuvedomoval som si význam diskusie, nevedel som, s kým tam budem, iba, že téma je generálny štrajk. Mal som zo štrajku obavy. Práve v čase relácie totiž zasadal ústredný výbor komunistickej strany v Prahe. Celý čas som myslel na to, aby tam niektorým bláznom nepreskočilo a nepokúsili sa situáciu vyriešiť armádou. Nepovedal som tam nič, čo by ma po desiatich rokoch, keď som si reláciu prvýkrát pozrel, mrzelo. Zo dňa na deň som sa stal známym v celej spoločnosti. Pre zneistených členov komunistickej strany a ich rodiny som sa zrazu stal osobou, ktorá mala obhajovať ich záujmy v zložitom prechode k novému politickému režimu a myslím, že v SDĽ sa nám to podarilo."
20. Čo si myslíte o Fedorovi Gálovi?
„V druhej polovici osemdesiatych rokov sme do istej miery spolupracovali, robil nám posudky, aj sa zúčastňoval na konferenciách organizovaných ústavom marxizmu a leninizmu, kde som pracoval. V mnohom, čo sa týkalo diagnózy stavu spoločnosti, sme mali podobné názory, ale po novembri sme sa názorovo zásadne rozišli, pokiaľ ide o smerovanie politiky a krokovanie transformačných reforiem. Sám pre seba si nevyriešil otázku, či chce byť nezávislý intelektuál, alebo politik. Aj tým, že bol takto rozdvojený, vznikla politická kríza vo VPN."
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
