Keď politici hovoria o novembrových udalostiach, najčastejšie padajú slová zmena a sloboda. Niektorí hovoria o šoku. Pozrite si ako si revolučné zmeny pamätajú ľudia, ktorí riadili Slovensko.
Čo pre vás znamenal november 1989?
MICHAL KOVÁČ
(prezident SR 1993 - 1998)
Veľkú zmenu režimu. Z totalitného sa zrodil demokratický. Naučiť sa však žiť v demokratickom režime nejde zo dňa na deň, len zmenou zákonov. Na to treba cieľavedomé úsilie väčšiny občanov, a to sa nám zatiaľ úplne nedarí.
RUDOLF SCHUSTER
(prezident SR 1999 - 2004, predseda Slovenskej národnej rady 1989 - 1990)
Je to začiatok zásadných zmien života nás všetkých v bývalom Československu. Domnievam sa, že november si zaslúži trvalú pozornosť historikov, a že k objektívnemu posúdeniu dôjde možno až o 50 rokov. Jedno je isté už teraz. November umožnil Slovensku stať sa plnoprávnou súčasťou demokratickej Európy aj euroatlantických bezpečnostných štruktúr.
IVAN GAŠPAROVIČ
(prezident SR 2004 - súčasnosť, predseda SNR 1993 - 1994 aj Národnej rady SR 1994 - 1998)
Patrí medzi najvýznamnejšie udalosti novodobej histórie nášho národa. Slobody - toho najvzácnejšieho prirodzeného práva človeka - sme sa dočkali po vyše štyridsiatich rokoch. Nebol začiatkom revolúcie, ale pokračovaním a vyvrcholením nespokojnosti a túžby ľudí po slobode, ktorú si uvedomili po roku 1968. Bol politickým zlomom, ktorý nakoniec priviedol Slovákov k najvážnejšiemu rozhodnutiu - budovaniu Slovenskej republiky. Som hrdý na úspechy, ktoré dosiahla. Som presvedčený, že demokratické zmeny po páde železnej opony, priniesli najmä pozitívne zmeny.
FRANTIŠEK MIKLOŠKO
(predseda Slovenskej národnej rady 1990 - 1992)
Štyridsaťdva rokov svojho života som žil v prostredí neslobody. Od detstva stále niekoho v mojom okolí zatvárali pre svedomie do väzenia. Preto som nikdy komunizmu neveril a nevidel som možnosť jeho obnovy. Na Vianoce 1989 som prvýkrát v živote prežil to, že žijem v slobode. Ten pocit, ten kontrast s celým predchádzajúcim životom, bol taký silný, že to stále v sebe nosím a zrejme až do smrti bude vo mne.
JOZEF MIGAŠ
(predseda Národnej rady 1998 - 2002)
Predovšetkým zmenu, ktorú bolo možné očakávať a predbežne definovať. Po prvé, že dovtedajší režim sa vyčerpal, stratil dych a prepadol sa ako stará povala. Väčšina občanov Slovenska nechcela žiť v takých pomeroch a chcela zmenu. Po druhé, že zmena nebude iba kozmetická, ale zásadná, že dôjde k podstatnej zmene vlastníckych vzťahov, politického režimu, demokracie a slobody. Jednoducho, že to bude zmena revolučná, aj keď nie vojensko-konfrontačná. Chvalabohu, že to tak vyšlo.
PAVOL HRUŠOVSKÝ
(predseda Národnej rady 2002 - 2006)
Nádej, ktorá vyžadovala veľkú trpezlivosť, odvahu a múdrosť. Historickú zmenu v celej strednej Európe možno považovať za jednu z najdôležitejších udalostí 20. storočia. Bola to zmena tváre celej krajiny. Pre mňa to boli prvé dotyky so slobodou. Aj napriek obavám zo súčasnej politickej garnitúry som presvedčený, že Slovensko dosiahlo počas samostatnosti významné úspechy, ktoré by sa bez novembra '89 neuskutočnili. Osobne som mal tú česť sa aktívne podieľať na všetkých spoločensko-politických zmenách, meniacich charakter našej krajiny. Aj za to vďačím 17. novembru a všetkým, ktorí sa na tejto zmene podieľali, za čo im patrí česť a uznanie.
PAVOL PAŠKA
(predseda Národnej rady 2006 - súčasnosť)
Doba bola tehotná na zmeny a plná očakávaní. November ma zastihol v za riadení národného výboru, kde sme žili diskusiami o budúcnosti. Nočný bar a diskotéka, vtedy azda najmodernejšia v republike, priťahovali stovky, najmä mladých ľudí. Preto po vzniku študentského hnutia bolo prirodzené organizovať podujatia na podporu - finančné zbierky alebo diskusie s predstaviteľmi novembra. Dnes s rovnakou radosťou z titulu svojho postavenia pripravujem dôstojné pripomenutie si chvíle, ktorá bola medzníkom v našich dejinách.
MILAN ČIČ
(premiér 1989 - 1990, predseda Ústavného súdu 1993 - 2000)
Bol to šok. Šok v tom zmysle, že som nepočítal s tým, že to tak rýchlo celé padne. Predpokladal som, že sa to neskončí dobre. Predpokladal som, že musí dôjsť k zániku tej ideológie, len som nepočítal, že to bude v novembri. S tým asi nepočítal nikto. Keby som to nebol privítal, tak by som nebol ani predsedom prvej vlády. To nebol špás. Ľutujem, že do dnešného dňa sa nepodarilo naplniť všetko, čo sme vtedy mali vo vládnom programe.
VLADIMÍR MEČIAR
(premiér 1990 - 1991, 1992 - 1994, 1994 - 1998)
Do uzávierky prílohy na otázku SME neodpovedal.
JÁN ČARNOGURSKÝ
(premiér 1991 - 1992)
Osobne prepustenie z väzenia a skok do vlády a vysokej politiky na viac než desať rokov. Nadosobne koniec umelého spoločenského systému, ktorý brzdil spoločnosť. Okrem iného umožnil osamostatnenie Slovenska a získali sme legitimitu pre rovnoprávnu účasť na súčasnom usporiadaní Európy. Naši ľudia získali možnosť slobodne rozvíjať svoj talent, niektorí talent na zlé. Mne sa otvorili dvere k ďalšiemu paradigmatickému postoju po strane Ruska.
JOZEF MORAVČÍK
(premiér 1994)
Uzavrel významnú kapitolu v mojom živote. Pokusy o reformu sovietskeho modelu socializmu sa aj pre mňa skončili. Veril som, že budeme môcť aj u nás rozvíjať západoeurópsky model sociálne spravodlivej spoločnosti, že nám to môže priniesť vyššiu kvalitu života. November ‚89 nám otvoril šance vo večnom zápase o sebazdokonaľovanie. Kto čakal viac, musí byť sklamaný.
MIKULÁŠ DZURINDA
(premiér 1998 - 2006, predseda SDKÚ)
November '89 vnímam ako zásadnú zmenu. Ako úžasnú šancu, v ktorú som už možno ani neveril. Bol vyjadrením odporu, aj keď vo väčšine neviditeľného, proti totalite a diktatúre jednej strany a obrovskej túžby miliónov obyčajných ľudí po slobode a demokracii a začlenení sa k Západu. Po desaťročiach neslobody konečne uvoľnil energiu, ktorá spočíva v každom človeku a vytvára jeho talent, schopnosti a ašpirácie.
ROBERT FICO
(premiér 2006 - súčasnosť, predseda Smeru)
Odmietol sa vyjadriť. „Váš denník je čisto protivládny, čo predseda vlády rešpektuje. Nebude však rešpektovať prekrúcanie jeho stanovísk, úmyselné zmeny zmyslu jeho odpovedí a ich zneužívanie na škandalizáciu predsedu vlády za každú cenu."
JÁN MAZÁK
(predseda Ústavného súdu 2000 - 2006)
Výzvu, šancu a súčasne obavu. Ako sudca som chápal, že ak sa naplnia ciele nežnej revolúcie, tak sa, pozitívne, dotknú aj ľudí v talároch. Po rokoch treba popravde povedať, že sme mohli dosiahnuť viac. Výzva trvá, šancu sme azda ešte nepremárnili a, ako sledujem súčasné problémy v súdnictve, opodstatnená je aj moja pôvodná, hoci trochu pozmenená obava, kamže to smerujeme, hádam nie naspäť.
IVETTA MACEJKOVÁ
(predsedníčka Ústavného súdu 2007 - súčasnosť)
Nežná revolúcia pre mňa okrem veľkých zmien v spoločnosti znamenala aj pozitívny zlom v mojom profesijnom živote. Otvorila sa mi cesta do justície, pretože som vždy chcela byť sudkyňou a do novembra '89 to nebolo možné, keďže som nemala stranícku príslušnosť.
JÁN FIGEĽ
(člen Európskej komisie 2004 - 2009, predseda KDH)
Patrí medzi najvážnejšie zlomy v mojom osobnom, spoločenskom i európskom živote. Bolo to vyvrcholenie desaťročí utrpenia a obetí, úsilia a zápasov o slobodu a dôstojný život, o návrat do Európy.
BÉLA BUGÁR
(zastupujúci predseda Národnej rady 2006, predseda Mostu-Híd)
Pád totalitného režimu a vstup na cestu budovania demokratického systému v našej krajine. Keď socialistický režim a ‚istoty‘ padli, ľudia, ktorí majú danosti, v novom režime tieto danosti vedeli využiť. Bola to a stále je aj výzva pre politikov, ako nastaviť sociálny systém, aby tí, ktorí danosti nemajú, neprepadli cez sociálnu sieť.
JÁN SLOTA
(predseda SNS)
Najmä úľavu, že zvrátený, totalitný a prežitý režim, ktorý v histórii nemal obdobu, skončil na smetisku dejín, že sme získali slobodu ľudskú, ekonomickú a pluralitnú demokraciu, ktorá sa najmä v diktovaní silných už začína podobať na tú predtým. Pre mňa ako národniara má však najväčší význam získanie národnej slobody, keď si Slováci mohli uplatniť právo na vlastný štát. Nakoniec to bolo aj zadosťučinenie politickým väzňom, ktorí 40 rokov bojovali proti režimu, hoci smotanu zlízali len tzv. novembroví disidenti.
PÁL CSÁKY
(predseda SMK)
Možnosť dôstojnejšieho života. Bol som a som zanieteným odporcom akéhokoľvek totalitarizmu, bol som aj odporcom bývalého režimu. Do procesov v rokoch 1989 a 1990 som sa zapojil organicky.
ŠTEFAN HARABIN
(predseda Najvyššieho súdu)
Na otázku SME neodpovedal.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
